Efektívnosť politiky bezplatného univerzitného vzdelávania 1
Abstrakt: Príspevok overuje efektívnosť politiky univerzitného vzdelávania na Slovensku. Cieľom politiky je zamerať sa na trhové zlyhania na slovenskom univerzitnom trhu. Použili sme dáta z prieskumu, ktorý bol realizovaný v roku 2006. Do vzorky sme zaradili absolventov, ktorí ukončili strednú školu medzi rokmi 1998 až 2006. Výsledkom nášho overovania je konštatovanie, že vzdelávacia politika na Slovensku je neefektívna, a teda neúspešná pri eliminácii trhových zlyhaní.
Klíčová slova: vzdelávanie, trhové zlyhania, efektívnosť, univerzitný trh, vplyv politiky, rodinné charakteristiky.
Abstract: This paper tests the efficiency of university education policy in Slovakia. The policy aimed to address market failures in the Slovak university market. We used survey data collected in 2006 for individuals that finished secondary schools between 1998-2006. The paper finds that education policy in Slovakia was not efficient. It did not succeed to eliminate market failures.
Keywords: education, market failure, efficiency, university market, policy impact, family characteristics .
Úvod
Univerzitné vzdelávanie je v Slovenskej republike, v Českej republike, ako aj vo väčšine štátov Európskej únie bezplatné. V mnohých štátoch je prístup k univerzitnému vzdelávaniu podporovaný prostredníctvom štátnej politiky poskytovania dotácii, študentských grantov, resp. pôžičiek. Týmito spôsobmi vlády uskutočňujú na jednej strane sociálnu politiku s cieľom zabezpečiť prístup k univerzitnému vzdelávaniu pre jednotlivcov z chudobnejších rodín a na druhej strane zvyšujú efektívnosť fungovania ekonomiky, nakoľko univerzitné vzdelávanie je považované za verejný statok. Na druhej strane univerzitné vzdelávanie nadobúda globálny rozmer, kde univerzity súťažia o najlepších študentov z celého sveta. Popri nákladoch na vzdelávanie v tejto súťaži zohráva dôležitú úlohu aj kvalita. Štátne zdroje samostatne nedokážu dostatočne pokryť náklady potrebné na vysoko kvalitné vzdelávanie a výskum, a preto sú univerzity aj v kontinentálnej Európe vystavované tlaku získavať viac zdrojov zo súkromnej sféry, vrátane študentov. Všeobecne platí, že vysokoškolské štúdium je relatívne viac dostupné pre široké vrstvy obyvateľstva v štátoch kontinentálnej Európy než v rozvinutých štátoch Severnej Ameriky, Austrálie a Ázie (Usher a Cervenan, 2005). Rozdiely medzi Európou a zvyškom rozvinutého sveta sú však minimálne. Kým v kontinentálnej Európe je dostupnosť vzdelávania zabezpečovaná hlavne nízkymi nákladmi na štúdium, v USA, Austrálii a napríklad v Japonsku sa dostupnosť univerzitného vzdelávania podporuje dotáciami, grantmi a pôžičkami. Vo vekovej kategórii 25-64 rokov dosiahlo na Slovensku v roku 2004 univerzitné vzdelanie 14 % obyvateľstva, čo je pod priemerom OECD, kde v danej vekovej kategórii dosiahlo univerzitné vzdelanie 26 % obyvateľstva. V tomto ukazovateli dosahuje Slovensko porovnateľné výsledky ako Česko, Turecko, prípadne Mexiko, kým najvyššie percento obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním dosahuje Kanada, USA, Japonsko. Na Slovensku dosahujú výdavky na vysokoškolské vzdelávanie 1,1 % HDP (rok 2004), čo je pod priemerom krajín OECD, kde výdavky na vysokoškolské vzdelávanie dosahujú 1,4 % HDP (OECD, 2007). Veľká väčšina výdavkov na vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku pochádza z verejných zdrojov (0,9 % HDP), a teda súkromné výdavky na vysokoškolské vzdelávanie tvoria 0,2 % HDP. Priemer za krajiny OECD je 1 % percento HDP, ktoré tvoria výdavky verejné a 0,4 % HDP sú výdavky súkromné. V porovnaní s ostatnými krajinami OECD sú teda výdavky na slovenské univerzitné vzdelávanie nižšie a financované hlavne z verejného sektora. Vyvstáva teda otázka, či je takáto politika efektívna.
Ekonomická literatúra uvádza, že jednotlivci z chudobnejších rodín nemajú prístup ku vzdelávaniu pri existencii nedokonalostí trhov. Wigger a Von Weizsacker (2001) dokázali, že v prípade neexistencie trhu poistenia, keď sa ľudia nemôžu poistiť voči neistému zisku zo vzdelania, rizikovo averzní jednotlivci investujú menej do vzdelania ako je spoločensky optimálne. Ak averzia k riziku klesá s rastom príjmu, jednotlivci s menším príjmom budú mať tendenciu menej investovať do štúdia než jednotlivci s väčším príjmom, a to aj v prípade, keď majú rovnaké schopnosti na štúdium. Podobne je to aj v prípade nedokonalostí kapitálových trhov. Jednotlivci, ktorí nemajú prístup ku kapitálu (napríklad jednotlivci z chudobných rodín), si nemôžu dovoliť financovať štúdium (Harms a Zinc, (2003)). V prípade dokonale fungujúcich trhov všetky skupiny obyvateľstva majú rovnaký prístup k vzdelávaniu. Optimálne množstvo vzdelania pre jednotlivca je v bode, kde marginálny zisk zo vzdelania sa rovná marginálnym nákladom na vzdelanie. Rodinné charakteristiky (napr. vzdelanie alebo príjem rodičov) pri dobre fungujúcich trhoch neovplyvnia, kto študuje na univerzite a kto nie. Pri nedokonale fungujúcich rizikových a kapitálových trhoch sa jednotlivci spoliehajú na neformálne inštitúcie (Posner, (1980); Dasgupta, (1993); Platteau, (2000); World Bank (2002); Zenger, Lazzarini a Poppo (2002)). Neformálne inštitúcie, ako sú rodinné väzby, nahradzujú zlyhanie formálnych inštitúcií, ako je napr. trh. Bohatšie rodiny dokážu prekonať zlyhanie trhu lepšie ako chudobné rodiny. Deti z bohatých rodín sa preto skôr dostanú na univerzitu ako deti z chudobných rodín. Ďalším zo spôsobov ako zmierniť zlyhanie univerzitného vzdelávacieho trhu je vládna regulácia. Vláda môže eliminovať zlyhanie trhu dvomi spôsobmi:
- • Dotácia len pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré nemôžu prekonať zlyhanie trhu prostredníctvom neformálnych inštitúcií ako sú rodinné väzby (chudobní), pričom sa ďalej zachováva univerzitný vzdelávací trh pre ostatné skupiny obyvateľstva, ktoré prekonávajú jeho prípadné zlyhania prostredníctvom neformálnych inštitúcií.
- • Úplné nahradenie fungovania neformálnych inštitúcií prostredníctvom štátnej regulácie. Štát odstraňuje zlyhanie trhu pre všetky vrstvy obyvateľstva, bez ohľadu na rodinné charakteristiky, ako je napríklad bohatstvo.
1. Cieľ
Cieľom príspevku je testovanie efektívnosti eliminácie zlyhania trhu v univerzitnom vzdelávaní na Slovensku prostredníctvom úplného nahradenia fungovania neformálnych inštitúcií. Konkrétne budeme zisťovať, či rodinné charakteristiky študentov majú vplyv na ich prijatie na univerzitu.- Hypotéza 1: V prípade, že je vládna politika efektívna, rodinné charakteristiky nemajú vplyv na prijatie študenta na univerzitu.
- Hypotéza 2: V opačnom prípade, ak rodinné charakteristiky ovplyvňujú prijatie na univerzitu, vládna politika zlyhala pri odstraňovaní zlyhania vzdelávacieho trhu.
2. Údaje
Primárne údaje boli získané prostredníctvom dotazníkového prieskumu uskutočneného v rámci projektu ESF 2 . Dotazníkový prieskum sa uskutočnil v Nitrianskom kraji v roku 2006. Výberový súbor pozostával z 286 respondentov, z ktorých 159 boli študenti univerzít a 127 boli absolventi stredných škôl, ktorí nepokračovali v štúdiu na univerzitách. Respondenti ukončili strednú školu v rokoch 1998 až 2006. Výberový súbor sa vybral náhodným výberom.- • Podľa veľkosti obce - 51,74 % bolo z obcí do 20 000 obyvateľov a 48,26 % bolo z obcí nad 20 001 obyvateľov.
- • Podľa vzdelania rodičov - 2,5 % respondentov je z rodín, kde má matka základné vzdelanie a 1,4 % je z rodín, kde má otec základné vzdelanie. 14,3 % respondentov bolo z rodín, kde má matka stredoškolské vzdelanie bez maturity a 23,1 % respondentov bolo z rodín, kde má otec stredoškolské vzdelanie bez maturity. Najväčšie zastúpenie mali respondenti z rodín so stredoškolským vzdelaním s maturitou (63,3 % matky a 46,5 % otcovia). Druhou skupinou boli respondenti z rodín, kde obidvaja rodičia majú vysokoškolské vzdelanie. 19,9 % respondentov bolo z rodín, kde má matka vysokoškolské vzdelanie a 29 % bolo z rodín, kde má otec vysokoškolské vzdelanie.
- • Podľa čistého mesačného príjmu rodiny - bolo 59,4 % respondentov z rodín, kde daný príjem dosahuje úroveň 30 000 Sk a 40,6 % respondentov bolo z rodín, kde dosahuje spomenutý príjem úroveň nad 30 000 Sk. Podľa dostupných údajov táto hranica (príjem 30 000 Sk) delí štvorčlennú slovenskú rodinu na priemernú a nadpriemernú.
Dotazník obsahoval 44 otázok, z ktorých relevantných pre túto časť riešenej problematiky bolo 10. Zistili sme nasledovné informácie: vzdelanie rodičov, zamestnanie rodičov, mesačný príjem rodičov, spôsob bývania rodičov, počet súrodencov, študijný priemer za strednú školu. Informácie o spôsobe bývania, vzdelaní rodičov a zamestnaní rodičov nepriamo merajú životnú úroveň rodiny. Tieto informácie sme zbierali za účelom eliminácie problému neuvedenia mesačného príjmu rodiny alebo poskytnutia nepravdivej informácie o príjme rodiny. Nasledovná časť poskytuje výsledky zistené prostredníctvom dotazníkov.
3. Dotazníkové výsledky
V dôsledku existencie nedokonalosti trhu, záujemcovia o univerzitné štúdium nahradzujú trh neformálnymi inštitúciami. V rámci rodiny členovia rozdeľujú zdroje medzi aktivity a jednotlivcov, berúc do úvahy marginálne zisky. Rozsah, do akej miery môžu rodiny nahradiť zlyhanie trhových inštitúcií, závisí od zdrojov, ktoré rodina vlastní. Rodiny s väčšími zdrojmi môžu prideliť viac zdrojov na vzdelávanie ako rodiny s menšími zdrojmi.
Na Slovensku má štátna politika zámer odstrániť zlyhanie trhu. Podľa Ústavy SR majú občania právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách.
Výsledky dotazníkového prieskumu naznačujú, že rodinné charakteristiky ovplyvňujú prístup k univerzitnému vzdelávaniu. Obrázky 1 a 2 naznačujú, že na univerzitu sa dostane disproporcionálne viac detí z rodín, kde majú rodičia ukončené univerzitné vzdelanie ako z rodín, kde rodičia neabsolvovali univerzitu. Až u 38 % študentov má otec VŠ vzdelanie, zatiaľ čo u neštudujúcich je to len u 17 %. Ľudia s univerzitným vzdelaním majú vyšší príjem ako ľudia bez univerzitného vzdelania. Podobne rodiny s rodičmi, ktorí majú univerzitné vzdelanie, majú lepšie informácie o výnose zo vzdelania (menšiu neistotu budúceho výnosu zo vzdelania) ako rodiny, v ktorých rodičia nemajú univerzitné vzdelanie. Pre absolventov stredných škôl, ktorí neštudujú na univerzitách, je situácia opačná. 78 % absolventov stredných škôl neštudujúcich na univerzitách má otca s ukončeným stredoškolským vzdelaním, kým len 60% absolventov stredných škôl študujúcich na univerzite má otca s ukončeným stredoškolským vzdelaním. Podobne je to v prípade vzdelania matky, kde je situácia znázornená na obrázku 2.
Obrázok 3 naznačuje, že väčšie percento študujúcich na univerzite má otca podnikateľa, manažéra, učiteľa, štátneho zamestnanca alebo kvalifikovaného pracovníka, než je to u neštudujúcich na univerzite. Otcovia študujúcich na univerzite, teda majú lepšie platené zamestnania ako otcovia neštudujúcich na univerzite. U neštudujúcich na univerzite je väčšie percento rodičov so slabšie plateným zamestnaním než u neštudujúcich. U otcov neštudujúcich na univerzite prevládajú zamestnania ako živnostník (murár, elektrikár), robotník, dôchodca, nezamestnaný a práceneschopný. Podobné výsledky sa získali aj pre zamestnanie matiek (obrázok 4).
Väčšie percento študentov je z rodín s vyšším príjmom, v porovnaní s neštudujúcimi. U 30 % študujúcich na univerzite majú rodičia vyšší príjem ako 35 000 Sk mesačne, zatiaľ čo u neštudujúcich je to len 19 % (obrázok 5). Taktiež väčšie percento študentov pochádza z rodín, ktoré bývajú v rodinnom dome. U neštudujúcich na univerzite väčšie percento rodičov býva v byte (obrázok 6). Obrázok 7 znázorňuje, že študujúci majú menej súrodencov než neštudujúci. Početnejšie rodiny musia deliť zdroje medzi viac členov, a preto si môžu dovoliť menej investovať do vzdelania.
4. Metodika
Závislá premenná (y) je binárna. Nadobúda hodnotu 1 alebo 0. Hodnota 1 nastáva, ak ide o študenta univerzity a hodnota 0, ak ide o neštudujúceho na univerzite. V tomto prípade nie je vhodné použiť lineárnu regresiu, lebo nastáva problém, že náhodná chyba nemá normálne rozdelenie, vyskytuje sa heteroskedasticita, a odhadnuté pravdepodobnosti sa môžu nachádzať mimo intervalu 0-1. Preto sa použije na odhad logit model. Logit model zaručuje, že odhadované pravdepodobnosti sú v intervale 0-1. Logit model predpokladá logistické rozdelenie. Logit model je odhadnutý prostredníctvom funkcie maximálnej vierohodnosti. Každé pozorovanie je považované ako jednotlivý vyber z Bernoulliho rozdelenia.
Boli použité nasledovné nezávislé premenné (x) na vysvetlenie pravdepodobnosti, že jednotlivec bude študovať (y=1): príjem rodičov, bývanie rodičov (kvalitatívna premenná 1, ak rodičia bývajú v dome, 0 v opačnom prípade), VŠ otca (kvalitatívna premenná 1, ak otec má VŠ vzdelanie, 0 v opačnom prípade), VŠ matky (kvalitatívna premenná 1, ak matka má VŠ vzdelanie, 0 v opačnom prípade), študijný priemer získaný na strednej škole a počet detí v rodine.
Výber premenných je v súlade s teóriou novej inštitucionálnej ekonómie, ktorá tvrdí, že neformálne inštitúcie, ako sú rodinné vzťahy a spoločenské vzťahy nahrádzajú zlyhanie formálnych inštitúcií, ako sú kapitálové trhy. Preto sa overuje vplyv príjmu a vzdelania rodičov na pravdepodobnosť prijatia žiaka na univerzitu. Príjem a vzdelanie rodičov sú premenné, ktoré merajú možnosti prekonať zlyhanie formálnych trhov. Kvôli nepresnosti merania príjmov dotazníkovým spôsobom sa používa ešte premenná - typ bývania. Ceteris paribus, vysoké individuálne schopnosti žiakov sa prejavia na lepších výsledkoch na strednej škole a ovplyvnia tým aj prijatie na vysokú školu.
Očakáva sa, že čím je príjem rodičov vyšší, tým je vyššia pravdepodobnosť prijatia žiaka na univerzitu. Bohatší ľudia dokážu prekonať zlyhanie trhov lepšie ako chudobnejší. Predpokladá sa, že bývanie rodičov má taktiež pozitívny vplyv na prijatie žiaka na univerzitu. Bývanie rodičov je jedným zo spôsobov ako merať bohatstvo rodiny v dotazníku. Vplyv vysokoškolského vzdelania rodičov na pravdepodobnosť prijatia dieťaťa na univerzitu by taktiež mal byť pozitívny. Na druhej strane je očakávaný vplyv študijného priemeru na strednej škole na pravdepodobnosť prijatia na vysokú školu negatívny. Čím sú horšie výsledky na strednej škole (vyšší študijný priemer), tým je menšia šanca dostať sa na univerzitu, lebo študijný priemer na strednej škole je jedným z faktorov prijímania na univerzitu.
Z dôvodu existencie multikolinearity medzi premennými príjem rodičov, bývanie rodičov, VŠ otca a VŠ matky bolo odhadnutých 7 modelov. Model 7 zahŕňa všetky nezávislé premenné. Ostatné modely nezahŕňajú všetky nezávislé premenné.
5. Empirické výsledky
Odhadované výsledky sú v tabuľke 1. Z výsledkov vplýva, že rodinné charakteristiky výrazne ovplyvňujú pravdepodobnosť, že sa jednotlivec dostane na univerzitu, čo potvrdzuje tvrdenie, že vzdelanostná politika v SR je neefektívna.
Príjem rodičov zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude študovať (model 1 a 6), avšak vplyv príjmu nie je signifikantný, ak do modelu zahrnieme vzdelanie otca (VŠ otec) a bývanie rodičov (model 5 a 7). Toto môže byť z dôvodu, že vzdelanie otca a bývanie rodičov sú lepšie premenné na meranie životnej úrovne rodičov. Respondenti mohli nesprávne uviesť príjem rodiny, alebo mali tendenciu poskytnúť nesprávne údaje o príjme.
Spôsob bývania rodičov zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude študovať vo všetkých modeloch, kde táto premenná bola zahrnutá (model 2, 5, 6 a 7). Výsledky ďalej naznačujú, že vzdelanie otca je silnejším determinantom štúdia než vzdelanie matky (VŠ matka). Vzdelanie matky zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude študovať len v modeli 4, kde sú zahrnuté premenné, okrem vzdelania matky, študijný priemer na strednej škole a počet detí. V modeloch 6 a 7, kde sú zahrnuté aj ostatné premenné, vzdelanie matky nie je signifikantné. Toto môže byť z dôvodu, že otec je hlavná zárobková osoba v rodine a zabezpečuje väčšinu zdrojov; aj na štúdium. Premenná vzdelanie rodičov môže reflektovať nielen príjem rodičov, ale aj očakávania jednotlivcov vzhľadom k budúcim výnosom zo vzdelania, t.j. rieši sa problém nedokonalých informácií a riziko neistého príjmu zo vzdelania. Rodičia, ktorí majú univerzitné vzdelanie, majú lepšie informácie o výnose zo vzdelania, a preto majú menšiu neistotu z budúceho výnosu zo vzdelania ako rodičia, ktorí nemajú univerzitné vzdelanie.
Schopnosti študentov (merané ako študijný priemer získaný na strednej škole) výrazne zvyšujú pravdepodobnosť, že jednotlivec bude študovať. Toto potvrdzuje všetkých 7 odhadovaných modelov. Výsledky korelačnej analýzy ukazujú, že nie je závislosť medzi študijným priemerom získaným na strednej škole a rodinnými charakteristikami. Korelácia medzi študijným priemerom a príjmom rodiny, VŠ matky, a VŠ otca je -1%, 3% a -13%. Počet detí v rodine má očakávané znamienko. Teda väčší počet detí v rodine znižuje pravdepodobnosť štúdia, ale vplyv nie je signifikantný.
6. Záver
Záujemcovia o univerzitné štúdium, aby prekonali nedokonalosti trhu, nahradzujú trh neformálnymi inštitúciami. Neformálne inštitúcie, v rámci rodiny, nahradzujú trhové inštitúcie, ktoré zlyhávajú. Politika v SR má zámer odstrániť nedokonalosti trhu. Plne efektívna politika spôsobí, že: 1. odstráni zlyhanie trhu a 2. nahradí neformálne inštitúcie v rámci rodiny, ktoré vznikli z dôvodu zlyhania trhu. Rodinné charakteristiky preto nemajú vplyv na to, kto sa dostane na univerzitu v prípade plne efektívnej politiky. Výsledky nášho výskumu dokazujú, že politika je v podstate neefektívna. Väčšiu pravdepodobnosť dostať sa na univerzitu majú deti z rodín s vyšším príjmom. Politika SR pravdepodobne zmierňuje dôsledky zlyhania trhu, ale nie je schopná ich úplné odstrániť. Súčasná vzdelanostná politika môže zvýšiť efektivitu, môže lepšie využiť obmedzené zdroje, ktoré alokuje na VŠ tým, že využije neformálne inštitúcie v rámci rodiny. U bohatých rodín ponechá neformálne inštitúcie, aby nahradili zlyhanie trhu, zatiaľ čo u chudobných rodín štát nahradí zlyhanie trhu. Na základe uvedeného môžme konštatovať, že efektivita politiky sa zvýši, ak podpora VŠ vzdelania je adresná a orientovaná len na chudobné rodiny.
Poznámky
1. Článok vznikol vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu (ESF), Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v rámci projektu „Moderné stredoškolské ekonomické vzdelávanie v znalostnej ekonomike“.
2. V článku boli použité údaje získané v rámci projektu „Moderné stredoškolské ekonomické vzdelávanie v znalostnej ekonomike“ s kódovým označením 11230100348, financovaného Európskym sociálnym fondom, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Cieľom projektu je úspešné presadenie sa absolventov stredných škôl na trhu práce prostredníctvom skvalitneného vyučovacieho procesu v oblasti ekonómie, ktorý si vyžaduje nová spoločnosť založená na vedomostiach.
Literatura
[1] BRAY, M. - BOREVSKAYA, N. Financing Education in Transitional Societies: lessons from Russia and China. Comparative Education. 2001, Vol.37, 3. Str. 345 - 365.
[2] CIAIAN,P. - POKRIVCAK,J. - RAJCANIOVA, M. The Quality of Economic Research in Slovakia. Finance a Úvěr - Czech Journal of Economics and Finance. 2005, Vol.11 - 12, . Str. 546 - 562.
[3] DALTON,G. Traditional Production in Primitive African Economies. Quarterly Journal of Economics. 1962, Vol.76, 3. Str. 360 - 378.
[4] DASGUTPTA,P. Altruism and the Allocation of Resources. Social Service Review. 1993, Vol.67, 3. Str. 374 - 387.
[5] FLEISHER,B.M. - SABIRIANOVA,K. - XIAOJUN,W. Returns to skills and the speed of reforms: Evidence from Central and Eastern Europe, China and Russia. Journal of Comparative Economics. 2005, Vol.33, 2. Str. 351 - 370.
[6] GOTTVALD,J. Determinants of individual wages in the Czech Republic and Slovak Republic firms. Politicka ekonómie. 2003, Vol.51, 4. Str. 541 - 563.
[7] HARMS,P. - ZINK, S. Eating the rich vs. Feeding the poor: borrowing constraints and the reluctance to redistribute. Public Choice. 2003, Vol.116. Str. 351 - 366.
[8] JOHNSTONE,D.B. Title: Cost sharing in higher education: Tuition, financial assistance, and accessibility in a comparative perspective. Sociologicky Casopis - Czech Sociological Review. 2003, Vol.39, 3. Str. 351 - 374.
[9] JURICKOVA, V. - STANEK, P. Financing a lifetime education in the Slovak republic. Ekonomický časopis. 2003, Vol.51, 7. Str. 796 - 810.
[10] KADERABKOVA, A. Structural and technology characteristics of the Czech economy. Politicka Ekonomie. 2002, Vol.50, 4. Str. 487 - 504.
[11] KEANE, M.P. - PRASAD, E.S. Changes in the structure of earnings during the Polish transition. Journal of Development Economics. 2006, Vol.80, 2. Str. 389 - 427.
[12] KLAS, A. Education in the context of technology development. Ekonomický časopis. 2005, Vol.53, 10. Str. 955 - 971.
[13] PLATTEAU, J.P. Institutions, social Norms, and Economic Development. Amsterdam : Harwood academic Publishers, 2000.
[14] PLESKOVIC, B.A.A.B. - CAMPBELL, W.R. State of the Art in Economics Education and Research in Transition Economies. Comparative Economic Studies 2. 2000. Str. 65 - 108.
[15] POSNER, R.A. A Theory of Primitive Society. Journal of Law and Economics. 1980, 23. Str. 1 - 53.
[16] TURNOVEC, F. Institutional Research Capital and Individual Performance of Economists in the ČR. Finance a Úvěr – Czech Journal of Economics and Finance. 2005, 55. Str. 531 - 545.
[17] WIGGER, B.U. - WIEZSACKER, K.R. Risk, Resources, and Education: Public Versus Private Financing of Higher Education. IMF Staff Papers. 2001, 48. Str. 547 - 560.
[18] World Bank . World Development Report . World Bank,Washington DC, 2002.
[19] YANG, D.T. Determinants of schooling returns during transition: Evidence from Chinese cities. Journal of Comparative Economics. 2005, Vol.33, 2. Str. 244 - 264.
[20] USHER, A. - CERVENAN, A. Global Higher Education Rankings. Toronto, Educational Policy Institute, 2005.
[21] ZENGER, T.R. - LAZZARINI, S.G. - POPPO, L. Informal and Formal Organization in New Institutional Economics. Advances in Strategic Management. 2002, 19. Str. 277 - 306.
[22] JEL klasifikácia: I23; I28 .