PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2013Volume: 2013
Číslo: 2Issue: 2
Vyšlo: 31. prosince 2013Published: December 31st, 2013
. Filozoficky o súčasnej výchove (správa z konferencie Kontexty filozofie výchovy v novoveku a súčasnej perspektíve, 3. – 4. októbra 2013, Smolenice, Slovenská republika). Paidagogos, [Aktualizované: 2013-12-31], [Citované: 2024-03-28], 2013, 2, #31. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2013/2/article.php?id=31>

#31

Zpět na obsah / Back to content

Filozoficky o súčasnej výchove (správa z konferencie Kontexty filozofie výchovy v novoveku a súčasnej perspektíve, 3. – 4. októbra 2013, Smolenice, Slovenská republika)

Prečo si pedagogika ako veda nevystačí pri vlastnej sebareflexii s poznatkami a odbornými prístupmi, zúženými na rádius tzv. pozitívnej vedy? O aké myšlienkové východiská sa opierajú súčasné teórie výchovy a vzdelávania? A vôbec – pýta sa ešte dnešný pedagóg, v praxi či vo výskume, čo je zmyslom edukácie v súčasných podmienkach?

Tieto a ďalšie otázky si kládli zástupcovia obce pedagógov a filozofov na medzinárodnej konferencii Kontexty filozofie výchovy v novoveku a súčasnej perspektíve – Contexts of Philosophy of Education in Modern Times and Contemporary Perspective, ktorá sa uskutočnila v Smolenickom zámku v dňoch 3. - 4. októbra 2013. Celé vedecké podujatie gestoroval tím vedcov a pedagógov Katedry pedagogických štúdií Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, v spolupráci so štyrmi zahraničnými vedeckými inštitúciami (Towarzystwo Pedagogiki Filozoficznej – Poľsko, Katedra občanské výchovy a filosofie Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe - Česká republika, Università Pontificia Salesiana, Rím - Taliansko) a s medzinárodnou spoločnosťou Central European Philosophy of Education (CEUPES).

Podujatie nadviazalo na obdobnú konferenciu z roku 2010 Kontexty filozofie výchovy v historickej a súčasnej perspektíve (28. - 29. 10.) a bolo pokračovaním, ktoré odráža dlhodobé odborné zameranie a záujem členov riešiteľského tímu o problematiku filozofie výchovy, ktorej tradícia sa na Slovensku iba vytvára. Potreba filozofickej reflexie výchovy sa ukazuje ako nanajvýš naliehavá v oblasti ďalšieho rozvíjania vied o výchove, ako aj s nimi súvisiacej pedagogickej praxe. Ako výzvu pre skúmanie a diskusiu účastníci vytýčili niekoľko obsahových okruhov: 1) Philosophia a sophophilia oproti súčasným výzvam výchovy: Súvzťažnosť a vzájomná podmienenosť filozofického a pedagogického – bez ohľadu a/alebo s ohľadom na dobový kontext. Možnosti filozofického riešenia krízových uzlov súčasnej pedagogiky. Výchova ako terapia rezignujúcej kultúry; 2) Premeny modernity a postmodernity v pedagogickom myslení: Historické pokusy uchopiť problematiku výchovy a vzdelávania uprostred transformačných prúdov 20. a 21. storočia. Osobnosti, koncepcie a vedecké školy na prelome tisícročí. 3) Oikonomia výchovy a vzdelávania: Nielen „básnicky“, ale aj „výchovne“ býva človek. Domov ako existenciál edukácie človeka. Výchova ako príbytok stávania sa človekom, uprostred paradoxov na jednej strane prirodzenosti a slasti domova a na druhej jeho štruktúrovania, spravovania a riadenia. Možnosti a limity inštitucionalizácie výchovy a vzdelávania.

Konferenciu otvorili svojimi príhovormi rektor Trnavskej univerzity v Trnave, prof. Marek Šmid a dekan Pedagogickej fakulty TU v Trnave, prof. René Bílik, pod ktorých záštitou podujatie prebiehalo. Odznelo deväť plenárnych prednášok a devätnásť referátov v sekciách od účastníkov z desiatich zahraničných a ôsmich domácich univerzít. Plenárne prednášky odzneli v prvý deň rokovania, druhý deň bol venovaný práci v sekciách.

V prvom bloku plenárnych prednášok vystúpil prof. Dietrich Benner z Humboldtovej univerzity v Berlíne spolu s prof. Dariuszom Stepkowkskim z Univerzity kardinála Wyšinského z Varšavy. Riešili problematiku vývoja filozofie výchovy – od filozofickej reflexie v platónskej podobe až k jej samostatnej disciplíne v rámci pedagogických disciplín, ktorá okrem filozofickej reflexie stavia už aj na výskume. Dr. hab Slawomir Sztobryn, rektor Vysokej školy pedagogickej v Lodži (Poľsko) sa v svojom príspevku Historický komponent filozofie výchovy zameral na historickú analýzu podstaty filozofie výchovy a jej dopadov na pedagogické myslenie. Domáca referujúca Doc. Blanka Kudláčová v svojom príspevku analyzovala vývoj historicko-pedagogického bádania a jeho miesto v súčasných vedách o výchove.

Druhý blok plenárnych prednášok otvoril prof. Carlo Nanni, rektor Pontifikálnej saleziánskej univerzity v Ríme. V zaujímavom príspevku kriticky analyzoval modely a limity výchovnej komunikácie, ale tiež aj možnosti „presahovania“ komunikácie. Prof. Emil Višňovský z Univerzity Komenského v Bratislave sa venovala pôvodnej idei univerzity, ktorú komparoval sú súčasnými akademickými praktikami, ktoré devalvujú tradičné akademické hodnoty, charakter a kvalitu univerzitného vzdelávania. Doc. Tomáš Kasper z Technickej Univerzity v Liberci sa v svojom príspevku zameral na vzdelávanie učiteľov v strednej Európe v neskoro osvietenskej diskusii.

Tretí blok prednášok otvorila prof. Beata Kosová, rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo svojom príspevku Výchova a zodpovednosť analyzovala zodpovednosť aj podstatný atribút výchovy, ktorý je zároveň aj zodpovednosťou za pokračovanie sveta. Následne sa doc. Andrej Rajský z Trnavskej univerzity zamýšľal nad vzťahom, resp. „povolaním“ filozofa a pedagóga a analyzoval ich odlišnosť a odlíšenosť, ktorá však vedie k nevyhnutnosti „súputníctva“, partnerstva. Posledný blok plenárnych prednášok ukončil prof. Pavol Dancák z Prešovskej univerzity v Prešove. Analyzoval fenomén filozofického a pedagogického v personalizme a ich súvzťažnosť.

V rámci teoretických podnetov, ktoré odzneli v príspevkoch, diskusiách i neformálnych debatách, účastníci realizovali tieto základné ciele konferencie:

V záveroch z konferencie sa objavilo niekoľko výziev a odporúčaní. V stručnej syntéze uvedieme niektoré:

  1. K problému systematizácie pedagogických vied – konštatovanie o prelínaní vedných oblastí, rozstieraní hraníc (napr. vednej disciplíny „všeobecná pedagogika“), splývaní horizontov nie je dôvodom k rozčarovaniu, ale pozitívnou výzvou k interdisciplinarite a odpútavaniu sa od neadekvátnej pevnej štruktúry;
  2. V súčasnom kontexte je primeranejší „postup zdola“, od konkrétneho (osoba, situácia, fenomenalita) ku konceptom, nie od ideí a kategórií k veciam;
  3. Univerzita, škola nesmie stratiť zo zreteľa svoje poslanie, ktorým je kultivácia osoby v koinonii s druhými („žité spoločenstvo“) a vytváranie priestoru pre tvorivosť (v kontraste so sofizmom, manažerizmom a „vedeckým priemyslom“ školstva);
  4. Čo sa týka vzťahu filozofie a pedagogiky: cieľom nie je nájsť definitívny vzťah medzi filozofiou a pedagogikou, ale skôr „žiť v napätí otázok medzi týmito dvomi vednými disciplínami“, čo ich obe dynamizuje.

doc. Blanka Kudláčová a doc. Andrej Rajský Katedra pedagogických štúdií, Pedagogická fakulta TU v Trnave, Slovensko

Zpět na obsah / Back to content