PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2015Volume: 2015
Číslo: 1Issue: 1
Vyšlo: 1.července 2015Published: July 1st, 2015
Podmanický, Ivan - Rajský, Andrej. Odvaha byť prosociálny v súčasnej pluralitnej spoločnosti. Paidagogos, [Aktualizované: 2015-07-01], [Citované: 2017-11-24], 2015, 1, #9. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2015/1/article.php?id=9>

#9

Zpět na obsah / Back to content

Odvaha byť prosociálny v súčasnej pluralitnej spoločnosti

The Courage to Be Prosocial in Present Pluralistic Society

Ivan Podmanický - Andrej Rajský

Abstrakt: Príspevok je úvodnou filozofickou reflexiou výskumného grantu VEGA č. 1/0962/13 zameranou na preskúmanie etických, filozofických, antropologických, psychologických a pedagogických východísk sociálnej relacionality s ohľadom na súčasnú platnú koncepciu etickej výchovy v školskej edukácii SR. Napriek tomu, že pojem prosociálnosť je vo filozofickom diskurze pomerne cudzí, príspevok ponúka niekoľko úvah o súvislosti prosociálneho správania a morálno-filozofického myslenia. Zároveň sa v krátkosti zamýšľa nad významom rozvíjania cnosti odvahy pri realizácii prosociálnosti v súčasnej spoločnosti.

Kľúčové slová: Prosociálnosť, pluralistická spoločnosť, cnosť odvahy.

Abstract: The paper is introducing philosophical reflection of research grant VEGA 1/0962/13 which is focused on researching ethical, philosophical, antropological, psychological and pedagogical outcomes of social relationshiping according to current accepted concept of Ehical Education in Slovak republic. Despite the fact that the term prosociality is in philosophical debate quite new and unknown, the paper offers some reflection of the link between prosocial behaviour and moral-philosophical thinking. The main ideas about the importance of development of virtue of courage by prosociality performance in current society are here also presented.

Keywords: Prosociality, pluralistic society, virtue of courage.




„Odvaha je postaviť sa a prehovoriť. Ale odvaha je aj sadnúť si a počúvať.“ Winston Churchill

Počas 20-ročnej výučby etickej výchovy na Slovensku sme často dostávali od študentov, odbornej i laickej verejnosti, mnohé otázky. Berúc do úvahy Churchillovskú myšlienku, boli sme radi, že pýtajúci sa „mali odvahu postaviť sa a prehovoriť“. Z výchovnej praxe máme skúsenosti, že otázky môžu byť niekedy nepríjemné, ťažko zodpovedateľné, niekedy na hrane dobrého úmyslu. Ale sme si vedomí faktu, že vo výchove nemusia existovať „nemravné“ otázky, ale žiaľ, často existujú „nemravné“ odpovede. Jednou z podstatných úloh výchovy je rozvíjať u chovancov nielen túžbu po hľadaní pravdy a tým schopnosti klásť otázky, ale aj hľadať a nachádzať primerané (v zmysle zodpovednosti pred pravdou) odpovede. Aby sme to dokázali, mali by sme si vedieť aj sadnúť a počúvať. Tento prístup je dôležitý aj pri názorovej konfrontácii s odbornou a laickou verejnosťou.

Väčšina z otázok, ktoré nám boli kladené ohľadom etickej výchovy, sa rôznym spôsobom týkala podstatnej zložky etickej výchovy – vízie prosociálnosti. Čiže ani nie tak metodologickej časti, ako vízie. Spočiatku nás otázky typu „Prečo práve prosociálnosť? Aký má zmysel byť prosociálny? Prečo nie sme teda v spoločnosti prosociálni? Čo nám chýba, aby sme boli prosociálni?“ mierne prekvapili. Nie kvôli samotnému obsahu otázok, ale preto, že sme nevedeli odhadnúť, či pre pýtajúcich sa bola prosociálnosť pojmom s neznámym obsahom, alebo skôr neprijateľným, nepresným či nedostatočným vyjadrením vízie etickej výchovy.

Po analýze jednotlivých otázok, sme si uvedomili kľúčový moment, ktorý formuláciu týchto otázok, zvlášť v odbornej obci vyvolal. Pokiaľ chápeme etiku, ako teóriu morálky a morálku ako súhrn noriem regulujúcich správanie človeka, tak podľa niektorých autorov (napr. Grác, 2002; Gluchman, 1999) učebný predmet etická výchova nemožno konštituovať bez noriem morálnosti. Navyše, keď pojem prosociálnosť nie je ani súčasťou žiadnej filozofickej koncepcie.

Do určitej miery rozumieme týmto obavám a podozreniam, ktoré môžu vyvstať v mysli morálneho filozofa, nezorientovaného vo výučbe etickej výchovy, lebo pojem „prosociálnosť“ je vo filozofickom diskurze pôvodne cudzí – takýto termín v staršej i mladšej filozofickej spisbe nenájdeme. Pravdepodobne je to i z toho dôvodu, že „prosociálnosť“ si filozof spontánne spája s oblasťou sociálnej práce, prípadne s programom organizácií tretieho sektora, ale nie s teoreticky rozpracovanou koncepciou, postavenou na klasických pojmoch, ktoré prešli dôsledným argumentačným preverovaním. Dokonca takto označený program v ňom môže vzbudiť reflexnú výstrahu pred nebezpečným sociálnym determinizmom, v rámci ktorého sa autonómna morálka rozpúšťa v anonymných aktuálnych normách premenlivej kultúrno-sociálnej reality, alebo pred kolektivizmom, uprostred ktorého sa jednotlivec sociálne konformným správaním totálne podriaďuje vôli society, „veľkej bytosti“ (Grand-Être, A. Comtea). V tomto zmysle výstraha pred stotožňovaním etiky (morálky) a prosociálnosti je logická, a z nej vyplývajúcu problematizáciu treba rešpektovať.

Na druhej strane však, z pohľadu filozofickej historiografie a gnozeológie, je nutné v rámci argumentačnej prípravy pripomenúť nasledujúce premisy:

Odvahu si vyžaduje aj pravdivý pohľad na seba. Jednu z ciest, ktorá umožňuje vidieť pravdivý pohľad na seba, popisuje Martin Buber (1994, s. 7). Veliteľ policajtov vo väzení sa pýta rabiho Šneur Zalmana: „Ako sa má rozumieť tomu, že Vševediaci Boh hovorí Adamovi – kde si?“ – Rabi mu nato odpovedá: „Na každého človeka, v akejkoľvek dobe Boh volá – z vymeraného času si už 46 rokov prežil, kde si, kde sa nachádzaš, pokiaľ si už prišiel“ ...Rabi ďalej pokračoval „keď sa takto Boh pýta, nie je to preto, že by nevedel, čo robí alebo kde je; chce vyvolať u človeka sebareflexiu na prehodnotenie seba a uvedomenia si svojho momentálneho stavu ...Adam sa skrýva, aby sa vyhol zodpovednosti.“

Každý človek sa môže ocitnúť v pozícii pomyselného Adama, ktorý buď hľadá svoju cestu, alebo uteká sám pred sebou a robí z vlastného bytia nástroj k ukrývaniu.

Príspevok vznikol a bol podporený grantovou agentúrou VEGA – projekt č. 1/0962/13

Literatúra

[1] AKVINSKÝ, T. Theologická summa.  [online], [Citované 10.9.2014] red. E. Soukup OP, Olomouc: Krystal, Česká dominikánská provincie, 2002. Dostupné na www: <http://summa.op.cz/sth.php>.

[2] ARISTOTELES. Etika Nikomachova. Bratislava: Pravda, 1979. ISBN 75-067-79. 

[3] ARISTOTELES. Poetika, Rétorika, Politika. Bratislava: Tatran, 1980. 

[4] AUGUSTÍN, A. In Epistolam Ioannis ad Parthos tractatus decem.  [online], [Citované 30.9.2014] Tractatus 7. Dostupné na www: <http://www.augustinus.it/latino/commento_lsg/index2.htm>.

[5] BUBER, M. Cesta člověka podle chasidského učení. Olomouc: Votobia, 1994. ISBN 978-80-85885-31-6. 

[6] GLUCHMAN, V. Ku koncepcii predmetu etická výchova. Pedagogická revue. 1999,  3. S. 266-272. 

[7] GRÁC, J. Ku psychologickým otázkam etiky ako vyučovacieho predmetu. In Etika a etická výchova na školách. Zborník prednášok. Trnava: PdF TU, 2002. S. 55-63. ISBN 80-89074-23-5. 

[8] LÉVINAS, E. Být pro druhého. Praha: Zvon, 1997. ISBN 80-7113-217-9. 

[9] NOVOTNÝ, F. a kol. Latinsko – český slovník. Praha: SPN, 1955. 

[10] PALOUŠ, R. Paradoxy výchovy. Praha: Univerzita Karlova, 2009. ISBN 978-80-246-1650-6. 

[11] PLATÓN. Minós, Zákony, Epinomis, Listy Pseudoplatonika, Epigramy. Praha: Oikoymenh, 2003. ISBN 80-7298-068-8. 

[12] PLATÓN. Theagés, Charmidés, Lachés, Lysis, Euthydémos, Prótagoras, Gorgias, Menón, Hippias Větší, Hippias Menší, Ión, Menexenos. Praha: Oikoymenh, 2003. ISBN 80-7298-066-1. 

[13] PIŤHA, P. Výchova, naděje spoločnosti. Praha: Poustevník, 2006. ISBN 80-86610-18-7. 

[14] PODMANICKÝ, I. Etická výchova ako súčasť školskej edukácie v polarizovanej spoločnosti. In Kaliský, J. Dobro a zlo, alebo o morálke I.. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2013. ISBN 978-80-557-0538-5. 

[15] PODMANICKÝ, I. Teória a prax etickej výchovy. Vysokoškolské skriptá. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2012. ISBN 978-80-8082-550-8. 

[16] RADCLIFFE, T. Prečo byť kresťanom?. Žilina: Dominikáni, 2012. ISBN 978-80-970126-2-5. 

[17] RAJSKÝ, A Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Filozoficko-etický pohľad. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2009. ISBN 978-80-8082-297-2. 

[18] STROUHAL, M. Teorie výchovy. Praha: GRADA, 2013. ISBN 978-80-247-4212-0. 

[19] ŠMIDOVÁ, M. Filozofia výchovy a vzdelávania na špeciálnych školách v Kanade. Effeta. 1996, 6, 2. S. 19-20. 

Kontaktní informace / Contact informations

Mgr. Ivan Podmanický, PhD.

Katedra pedagogických štúdií, Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity

Priemyselná 4

918 43 Trnava

Slovenská republika

ipodmanicky@pobox.sk

Doc. PhDr.  Andrej Rajský, PhD.

Katedra pedagogických štúdií, Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity

Priemyselná 4

918 43 Trnava

Slovenská republika

arajsky@gmail.com

Zpět na obsah / Back to content