Postoje žiakov k predmetu prírodopis

Júlia Chudá, Pavol Prokop

Úvod

Výskum postojov žiakov a študentov je aktuálnou problematikou, týkajúcou sa vyučovacieho procesu rôznych predmetov. Týka sa predovšetkým interakcií učiteľa so žiakom a vzťahu žiaka k predmetu. Postoj človeka prezentuje smer jeho orientácie k objektom a jeho vzťah k nim. Orientácia aj vzťah človeka súvisí s jeho činnosťou. Postoje môžu upevňovať sebavedomie, môžu prispievať k sebavyjadreniu, sebaospravedlneniu. Môžu tiež pomáhať prekonávať neistotu a úzkosť. Sú súčasťou štruktúry osobnosti. Každý z nás má svoju štruktúru osobnosti, ktorá sa podieľa na konkrétnych, relatívne stabilných postojoch.

Problematika prírodovedných predmetov, špeciálne prírodopisu, je vo svete ale aj na Slovensku relatívne málo prebádaná. Je to zrejme spôsobené tým, že väčšina výskumníkov sa venuje postojom k vede, ako predmetu, ktorý zahŕňa viac prírodovedných disciplín (Salta – Tzougraki, 2004). Jedinými výskumami v tejto oblasti sú postoje k biológii z Veľkej Británie, kde sa zisťovali rozdiely medzi postojmi k biológii a fyzike (Spall et al. 2003, 2004). Zistilo sa, že biológia je u žiakov relatívne viac obľúbená ako fyzika. Nie je však známe, aké majú v súčasnosti žiaci postoje k predmetu prírodopis ani ako sa ich postoje v závislosti od obsahu učiva menia.

Postoje

Postoje obsahujú okrem kognitívnej a konatívnej zložky aj emocionálnu stránku človeka, ktorá je ovplyvniteľná. To znamená, že aj postoje sú ovplyvniteľné. Z tohto dôvodu na postoje žiakov k prírodopisu vplýva veľké množstvo faktorov. Jedným z nich sú napríklad sexuálne rozdiely medzi žiakmi. Zistilo sa, že dievčatá majú pozitívnejšie postoje k prírodovedným predmetom ako chlapci (Simpson - Oliver 1985, Pinchas 1988, Francis - Greer 1999, ex Dhindsa - Chung 2003). Dievčatá uprednostňujú najmä biológiu človeka (Barram-Tsabari – Yarden, 2005), chlapci skôr geológiu (Dawson, 2000). Ďalším faktorom môže byť napríklad rodinné zázemie. George - Kaplan (1998) skúmali prepojenie vplyvu učiteľov a rodičov na postoje žiakov k prírodovedným predmetom. Zistili, že vplyv rodičov významne pôsobí na postoje žiakov. Znamená to, že podpora rodičov môže ovplyvniť pozitívne postoje žiakov k prírodovedným predmetom. Mnoho výskumov vidí základné dôvody negatívnych postojov žiakov k prírodovedným predmetom v nedostatku motivácie a ich prepojenia s reálnym životom (Osborne, 2003). Atmosféra vytváraná školou ako aj klíma triedy sa menia v závislosti od správania učiteľa na hodinách, ktorý je zodpovedný za vytváranie pozitívne pôsobiacej motivácie. Atmosféra a klíma triedy sa môžu meniť a vytvárať aj od spôsobu vyučovania učiteľa, od toho ako ho vnímajú žiaci, a tiež od výšky preferovania obsahovej náplne učiva v tom ktorom ročníku. Tieto vplyvy značne pôsobia aj na postoje k prírodovedným predmetom. Napríklad Žoldošová a Prokop (2006) zmenou školskej klímy a motivácie žiakov pomocou vyučovania v prírode zistili, že žiaci po absolvovaní kurzu trvajúceho v priemere 5 dní vykazovali štatisticky významne vyšší záujem o biológiu a chémiu v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá kurz neabsolvovala. Prokop et al. (2006) dokonca počas 1 dňového, 10 hodín trvajúceho kurzu zameraného na ekológiu zaznamenali pozitívnejšie postoje žiakov k biológii v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Ciele výskumu

V našom výskume sme sa zamerali na zisťovanie postojov žiakov k prírodopisu. Cieľom bolo zistiť postoje žiakov v nasledovných dimenziách: 1. význam prírodopisu, 2. záujem o prírodopis, 3. kariéra (záujem o povolanie súvisiace s biológiou), 4. náročnosť prírodopisu, 5. postoje k učiteľovi, a 6. postoje k používaniu pomôcok na prírodopise.

Stanovili sme deskriptívny problém: Aké sú postoje žiakov k predmetu prírodopis na II. stupni základnej školy?

Zároveň sme sformulovali k navrhnutému problému nasledovné výskumné otázky:

O1 Aké postoje majú žiaci II. stupňa ZŠ k predmetu prírodopis?

O2 Ako vplýva obsah učiva v jednotlivých ročníkoch prírodopisu na postoje žiakov II. stupňa ZŠ k tomuto predmetu?

O3 Aké sú rozdiely v postojoch medzi chlapcami a dievčatami?

Metodika

Výskumu sa zúčastnilo 655 žiakov na druhom stupni základnej školy (vo veku od 10 – 15 rokov). Realizácia výskumu prebehla v piatich základných školách (II. ZŠ v Senici, III. ZŠ na Sadovej ulici v Senici, ZŠ v Jame v Trnave, ZŠ Spartakovská v Trnave, ZŠ Bernolákovo). Každý učiteľ prírodopisu v participujúcej škole dostal dotazníky pre žiakov a dozrel na ich vyplnenie. Dotazník mal formát A4, pozostával z 30 položiek (príloha 1), na ktoré respondenti odpovedali podľa Likertovej škály od úplne nesúhlasím (1) až po úplne súhlasím (5). Negatívne formulované výroky boli skórované v opačnom poradí. Z každej z dimenzií sa v dotazníku nachádzalo 5 výrokov. Na zistenie reliability dotazníka a jeho následné optimalizovanie prebehol predvýskum, na ktorom sa zúčastnilo 28 žiakov 8. ročníka základnej školy. Po zistení dostatočne vysokej reliability dotazníka a jeho optimalizácii niektorých položiek sa začala realizácia výskumu.

Reliabilita dotazníka bola vypočítaná použitím Cronbachovej alfy aj pomocou „split- half reliability“ podobne ako to bolo v obdobnom výskume zameranom na postoje žiakov k chémii (Salta – Tzougraki, 2004). Obe hodnoty (0,83 a 0,83, každá zvlášť) ukazovali vysoký koeficient reliability, ktoré prekračovali najnižšiu uznávanú hranicu 0, 7 (Nunnaly, 1978).

Multivariátnu analýzu kovariancie (MANCOVA) sme použili pri testovaní vplyvu faktorov (pohlavie, vek/ročník, faktor učiteľ – t.j. identita učiteľa) na šesť dimenzií postojov, ktoré boli definované ako závislé premenné.

Výsledky

Z výsledkov nášho doterajšieho skúmania postojov žiakov k predmetu prírodopis vyplýva, že vek a učiteľ významne ovplyvňovali postoje žiakov k prírodopisu, pohlavné rozdiely však neboli významné (Tabuľka 1.).

Zjavné je tiež, že žiaci mali najviac pozitívnych postojov k predmetu prírodopis v 5. a 6 ročníku. Vyplýva to z vysokého priemerného skóre (Tabuľka 2.) a znamená to, že botanika a zoológia, ktorá sa v týchto ročníkoch vyučuje, je pre žiakov v porovnaní s ostatnými ročníkmi najviac zaujímavá. Naopak, najnižšie priemerné skóre sme zaznamenali u žiakov 8. ročníka. U žiakov 9. ročníka sa priemerné skóre mierne zvyšuje. Všeobecne vo vyšších ročníkoch vidieť pokles pozitívnych postojov k predmetu prírodopis. V dimenziách význam, učiteľ a záujem bolo skóre v postojoch k prírodopisu relatívne vysoké. Priemerné skóre týkajúce sa budúceho povolania v oblasti biológia (kariéra) dosiahlo najnižší priemer. Táto skutočnosť sa zhoduje s nízkym záujmom detí na Slovensku súvisiacim s kariérou v prírodopise alebo medicíne (Prokop, P. a Prokop, M., rukopis na recenzii). Všetky dimenzie spolu vzájomne korelovali (všetky P – hodnoty korelácii boli nižąie ako 0,01), čo znamená, že ak napr. žiaci pripisovali prírodopisu vyšší význam, zároveň ich aj viac zaujímal, mali pozitívnejší vzťah k učiteľovi, vnímali ho ako jednoduchší predmet a naopak. Táto skutočnosť tiež potvrdzuje tzv. vysokú diskriminačnú validitu dotazníka (Dhindsa – Chung, 2003). Nižšie uvádzame deskriptívne údaje získané z dotazníkov.

Dimenzia záujem Celkovo 43% žiakov II. stupňa ZŠ obľubuje hodiny prírodopisu viac než ostatné hodiny a 28% žiakov prírodopisu neobľubuje. Hodiny prírodopisu nechce mať častejšie ako sú normálne zaradené do rozvrhu 57% žiakov. Len 20% žiakov by malo rado hodiny prírodopisu častejšie. Pre 72% žiakov je práca so živým materiálom (rastliny, živočíchy) na hodine prírodopisu veľmi zaujímavá.

Dimenzia význam Celkovo 39% žiakov laboratórne cvičenia pomáhajú a rovnakému percentu žiakov nepomáhajú k získavaniu nových vedomostí. Až 48% žiakov využíva vedomosti z prírodopisu v iných predmetoch a 25% žiakov ich nevyužíva. Takmer 47% žiakov zastáva názor, že pokrok v prírodopise nám pomáha znižovať znečistenie nášho prostredia. Iba 20% žiakov s týmto názorom nesúhlasí.

Dimenzia kariéra Pre 54% žiakov vedomosti z prírodopisu nie sú nevyhnutné pre ich budúce povolanie. Nevyhnutné sú len pre 27% žiakov. Asi polovica (55%) žiakov predpokladá, že ich budúce povolanie nesúvisí s vedomosťami z prírodopisu. Len 9% žiakov by sa chcelo stať prírodovedcom a 72% žiakov nie.

Dimenzia učiteľ Až 72% žiakov obdivuje vyučujúceho prírodopisu a 63% žiakov súhlasí s tvrdením, že ich vyučujúci motivuje k aktivite na hodine prírodopisu. Asi polovica (48%) žiakov si myslí, že ich vyučujúci prírodopisu má veľa vedomostí o prírode.

Dimenzia pomôcky Podľa 79% žiakov sa na hodine prírodopisu nepoužívajú žiadne učebné pomôcky. Väčšina (84%) žiakov nepozná žiadnu prírodopisnú encyklopédiu a 42% žiakov si nespomenie na žiadne učebné pomôcky použité na hodine prírodopisu pri príprave na vyučovaciu hodinu.

Dimenzia náročnosť Pre 72% žiakov nie je prírodopis náročná vyučovacia hodina a 62% žiakom netrvá dlho, kým porozumejú učivu z prírodopisu. 49% žiakov má často problém porozumieť tomu, čo sa učili na hodine prírodopisu. Asi tretina (37%) žiakov nemá problém porozumieť učivu na hodine prírodopisu.

Diskusia

Výsledky našej štúdie naznačujú, že žiaci majú nízky záujem o kariéru v oblasti prírodopisu. Môže to vyplývať aj zo spôsobu výučby tohto predmetu, alebo to môže byť spôsobené učiteľom samotným, ktorého úloha ako aj jeho správanie je v edukačnom procese veľmi dôležitá. Profesie v tejto oblasti môžu byť málo preferované aj z iných dôvodov (napr. finančné ohodnotenie) a to by mohlo byť dôvodom nízkeho záujmu žiakov o túto oblasť.

Zistenia autorov Prokop -  Prokop (rukopis na recenzii) súhlasia s našimi a potvrdzujú prejavovanie najväčšieho záujmu žiakov o zoológiu (6. ročník) a o botaniku (5.ročník). To znamená, že postoje žiakov sa v jednotlivých ročníkoch k prírodopisu v závislosti od učebných osnov, t.j. v závislosti od ich záujmov odlišujú. Naše výsledky sú alarmujúce najmä z hľadiska vyučovania prírodopisu v 8. ročníku (geológia a paleontológia), pretože preferencie ôsmakov boli najnižšie. Dá sa to vysvetliť nižším záujmom o neživú prírodu, v porovnaní s rastlinami a živočíchmi (Lindemann-Matthies, 2005). V každom prípade však považujeme ďalší výskum, ktorý by detailne odhalil nižší záujem žiakov o prírodopis v 8. ročníku za nevyhnutný.

Na rozdiel od všeobecne zaužívaného tvrdenia, že pozitívne postoje k prírodovedným predmetom klesajú spolu so stúpajúcim vekom (Osborne, 2003), naše výsledky naznačujú, že ide skôr o nelineárnu závislosť. Znamená to, že pozitívne postoje k prírodopisu sú skôr ovplyvnené učebnými osnovami, čo dokazuje aj fakt, že pozitívne skóre väčšiny dimenzií v 9. ročníku mierne stúpa. Podobne, aj postoje šiestakov boli pozitívnejšie ako postoje piatakov, čo lineárnu závislosť nepodporuje.

Zaujímavé je, že sexuálne rozdiely v našom výskume nehrali podstatnú rolu. Dalo by sa očakávať, že dievčatá budú mať pozitívnejšie postoje ako chlapci (Jones et al. 2000, Osborne, 2003), a to špeciálne pri vyučovaní biológie človeka (Dawson, 2000, Barram-Tsabari – Yarden, 2005) a v botanike (Hong et al., 1998). Naopak, podľa Dawsona (2000) by mali mať chlapci vyššie skóre na geológii (8. ročník). Podrobná analýza priemerného skóre ukázala, že dievčatá majú tendenciu k pozitívnejąím postojom v 5. a 7. ročníku, t.j. na botanike a biológii človeka, čo súhlasí s citovanými autormi (až na botaniku, pretože v tejto oblasti zatiaľ sexuálne rozdiely publikované neboli). Skóre chlapcov a dievčat v 8. ročníku však zistenia Dawsona (2000) z Austrálie sme v našom výskume na Slovensku nepotvrdili.

Záver

Náš výskum poukazuje na súčasnú situáciu v oblasti postojov žiakov k prírodopisu na II. stupni ZŠ. Kladne možno hodnotiť najmä pozitívne postoje mladších žiakov k prírodopisu. Príčiny negatívnejších postojov u starších žiakov (špeciálne ôsmakov) k prírodopisu a nedostatok pozitívnych postojov k prírodovedne zameraným povolaniam by mali byť predmetom intervencií, alternatívneho vzdelávania a samozrejme aj ďalšieho výskumu.

Literatúra

Baram-Tsabari A, Yarden A. 2005. Characterizing children's spontaneous interests in science and technology. International Journal of Science Education 27: 803-826

Dawson, Ch., 2000. Upper primary boys’ and girls’ interests in science: have they changed since 1980? International Journal of Science Education, roč. 22, 557-570.

Dhindsa, H. S. - Chung, G., 2003. Attitudes and achievement of Bruneian science students. International Journal of Science Education, roč. 25, Č. 8, 907- 922.

Gavora, P., 2001. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 80-223-1628-8.

George, R., 2000. Measuring change in students´ attitudes toward science over time: An application of latent variable growth modeling. Journal of Science Education & Technology, roč. 9, Č. 3.

Hong JL, Shim KC, Chang NK. 1998. A study of Korean middle school students' interests in biology and their implications for biology education. International Journal of Science Education 20: 989-999

Jones, M. G.; Howe, A.; Rua, M. J., 2000. Gender differences in students’ experiences, interests and attitudes toward science and scientists. Science Education, roč. 84, s. 180-192.

Kollárik, T., 1993. Sociálna psychológia. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ISBN 80-08-01828-3.

Lindemann – Matthies, P., 2005. 'Loveable' mammals and 'lifeless' plants: how children's interest in common local organisms can be enhanced through observation of nature. International Journal of Science Education, 27 (6): 655-677.

Meąko, D. – Katuąčák, D. a kol., 2004. Akademická príručka. Vydavateľstvo Osveta, Martin, ISBN 80-8063-150-6.

Nakonečný, M., 1997. Encyklopedie obecné psychologie. Academia, Praha, ISBN 80-200-0625-7.

Nakonečný, M., 1998. Psychologie osobnosti. Academia, Praha, ISBN 80-200-0628-1.

Nunnaly, J. Psychometric theory. New York: McGraw-Hill, 1978.

Osborne, J., 2003. Attitudes towards science: a review of the literature and its implications. International Journal of Science Education, roč. 25, s. 1049–1079.

Prokop, Pavol, Kvasničák, Radoslav, Pi‘tová, Zuzana: Neformálne vyučovanie ekológie a jeho vplyv na vedomosti a postoje žiakov. Pedagogika, roč. 56, 2006, str. 14 – 23.

Robinson, W. P., 2004. Single-sex teaching and achievement in science. International Journal of Science Education, roč. 26, Č. 6, Pp. 659-675.

Salta, K. - Tzougraki, Ch., 2004. Attitudes toward Chemistry Aminy 11th Grade Students in High Schools in Greece. Science Education, 88: 535- 547.

Spall, K.; Barrett, S.; Stanistreet, M.; Dickson, D.; Boyes, E., 2003. Undergraduates views‘ about biology and physics. Research in Science & Technological Education, roč. 21, 193–208.

Spall, K.; Stanisstreet, M.; Dickson, D.; Boyes, E., 2004. Development of school students’ constructions of biology and physics. International Journal of Science Education, roč. 26, s. 787–803.

Žoldošová, K., Prokop, P. 2006. Education in the Field Influences Children’s Ideas and Interest toward Science. Journal of Science Education & Technology, in press

Tabuľka 1 Vplyv jednotlivých nezávislých premenných na postoje študentov k prírodopisu

	F	P
Vek	7.96	<0.001
Učiteľ	7.04	<<0.001
Pohlavie	0.85	0.5
Učiteľ x Pohlavie	1.02	0.43

Tabuľka 2 Postoje žiakov k prírodopisu v jednotlivých ročníkoch M = priemerné skóre, SE = štandardná chyba

	Záujem		Povolanie		Význam		Učiteľ		Náročnosť		Pomôcky
	M	SE	M	SE	M	SE	M	SE	M	SE	M	SE
Roč 5 Chlapci Dievčatá	17.6 20.2	3.5 3.5	13.5 15.5	3.4 3.9	18.719.9	2.8 2.6	12.5 13.4	2.2 1.5	12 12.2	6.2 1.9	11.54 11.55	2.6 2.1
Roč 6 Chlapci Dievčatá	19.1 19.1	4.2 4.9	12.8 13.9	4.2 4.3	18.218	3.4 4.2	12 12.1	2.8 2.4	11 10.9	2.5 2.8	11 11.6	2.5 2.4
Roč 7 Chlapci Dievčatá	15.8 17.3	3.3 5	10.9 12.3	3.8 4.1	15.317.6	3.9 4.7	10.310.7	2.5 3.1	9 9.7	2.6 3.7	10.5 11.1	2.4 2.9
Roč 8 Chlapci Dievčatá	15.5 15.6	3.7 3.5	11 10.7	3 3.7	16.6 16.4	3.7 3.2	10.7 11	2.8 2.5	9 9	2.8 2.9	10.9 10.4	2.3 2
Roč 9 Chlapci Dievčatá	16.6 17.2	3.1 3.6	11.5 11	3.6 3.4	16.6 16	2.8 2.3	12.5 12.5	1.8 1.8	10.7 10.9	2.7 2.3	9.9 9.9	2.3 2.3

Príloha 1

Dimenzia: Záujem

1. Mám rád hodiny prírodopisu viac než ostatné

2. Nemám rád exkurzie do prírody

3. Chcel by som mať hodiny prírodopisu častejšie

4. Nenávidím hodiny prírodopisu

5. Práca na hodinách so živým materiálom (rastliny, živočíchy) je veľmi zaujímavá

Dimenzia: Význam

1. K získavaniu nových vedomostí mi pomáhajú laboratórne cvičenia

2. Prírodopis nie je v porovnaní s ostatnými dôležitý

3. Vedomosti z prírodopisu sa mi občas zídu

4. Vedomosti z prírodopisu využijem v iných predmetoch

5. Pokrok v prírodopise nám pomáha znižovať znečistenie nášho prostredia

Dimenzia : Kariéra

1. Rád sledujem prírodopisné filmy, preto sa chcem v budúcnosti zamestnať v tejto oblasti

2. Vedomosti z prírodopisu sú nevyhnutné pre moje budúce povolanie

3. Aj ja by som chcel byť učiteľom prírodopisu

4. Moje budúce povolanie nesúvisí s mojimi vedomosťami z prírodopisu

5. Chcel by som sa stať prírodovedcom

Dimenzia: Učiteľ

1. Vyučujúceho prírodopisu obdivujem

2. Vyučujúci prírodopisu nás motivuje k aktivite

3. Väčšinou na prírodopise pracujeme iba s učebnicou bez iných pomôcok

4. Náš učiteľ prírodopisu má veľa vedomostí o prírode

5. Náš učiteľ prírodopisu si nevšíma snahu žiakov s horším prospechom

Dimenzia: Pomôcky

1. Na každé laboratórne cvičenie nám učiteľ prinesie potrebné učebné pomôcky

2. Na prírodopise nepoužívame žiadne pomôcky

3. Učebnica prírodopisu je pri učení prírodopisu najlepšou pomôckou

4. Nepoznám žiadnu prírodopisnú encyklopédiu

5. Keď sa pripravujem na vyučovanie prírodopisu, vybavím si pomôcky použité na hodine prírodopisu

Dimenzia: Náročnosť

1. Prírodopis je náročná vyučovacia hodina

2. Dlho mi trvá, kým pochopím učivo z prírodopisu

3. Mám často problém porozumieť tomu, čo sme sa učili na prírodopise

4. Prírodopis je pre mňa jeden z najjednoduchších predmetov

5. Mám rád spôsob akým sa vyučuje tento predmet na našej škole

Dimenzia Záujem

Škola	1. Mám rád hodiny prírodopisu viac než ostatné	2. Nemám rád exkurzie do prírody	3. Chcel by som mať hodiny prírodopisu častejšie	4. Nenávidím hodiny prírodopisu	5. Práca na hodinách so živým materiálom (rastliny, živočíchy) je veľmi zaujímavá
III. ZŠ Senica s počtom žiakov 329	151ž. súhlasilo	207	53	244	226
	100ž. nesúhlasilo	81	189	49	47
	78ž. nevie	41	87	36	56
II.ZŠ Senica s počtom žiakov 60	29ž. súhlasilo	34	15	38	42
	20ž. nesúhlasilo	14	36	13	11
	11ž. nevie	12	9	9	7
ZŠ Bernolákovo s počtom žiakov 47	24ž. súhlasilo	30	14	36	31
	12ž. nesúhlasilo	10	25	8	7
	11ž. nevie	7	8	3	9
ZŠ V Jame Trnava s počtom žiakov 116	65ž. súhlasilo	100	33	90	95
	36ž. nesúhlasilo	9	58	11	9
	15ž. nevie	7	25	15	12
ZŠ Spartakovská Trnava s počtom žiakov 104	14ž. súhlasilo	73	16	62	77
	17ž. nesúhlasilo	19	69	23	18
	73ž. nevie	12	19	19	9

Dimenzia Význam

Škola	1. K získavaniu nových vedomostí mi pomáhajú laboratórne cvičenia	2. Prírodopis nie je v porovnaní s ostatnými dôležitý	3. Vedomosti z prírodopisu sa mi občas zídu	4. Vedomosti z prírodopisu využijem v iných predmetoch	5. Pokrok v prírodopise nám pomáha znižovať znečistenie nášho prostredia
III. ZŠ Senica s počtom žiakov 329	112ž. súhlasilo	153	273	156	134
	136ž. nesúhlasilo	68	21	66	70
	81ž. nevie	108	35	107	125
II.ZŠ Senica s počtom žiakov 60	22ž. súhlasilo	26	48	25	28
	28ž. nesúhlasilo	21	6	20	13
	10ž. nevie	13	6	15	19
ZŠ Bernolákovo s počtom žiakov 47	17ž. súhlasilo	28	38	15	16
	25ž. nesúhlasilo	8	6	22	11
	5ž. nevie	11	3	10	20
ZŠ V Jame Trnava s počtom žiakov 116	66ž. súhlasilo	85	111	79	79
	33ž. nesúhlasilo	12	1	21	13
	17ž. nevie	19	4	16	24
ZŠ Spartakovská Trnava s počtom žiakov 104	42ž. súhlasilo	47	84	43	51
	33ž. nesúhlasilo	34	11	32	19
	29ž. nevie	23	9	29	34

Dimenzia Kariéra

Škola	1. Rád sledujem prírodopisné filmy, preto sa chcem v budúcnosti zamestnať v tejto oblasti	2. Vedomosti z prírodopisu sú nevyhnutné pre moje budúce povolanie	3. Aj ja by som chcel byť učiteľom prírodopisu	4. Moje budúce povolanie nesúvisí s mojimi vedomosťami z prírodopisu	5. Chcel by som sa stať prírodovedcom
III. ZŠ Senica s počtom žiakov 329	54ž. súhlasilo	76	28	184	27
	203ž. nesúhlasilo	176	243	58	238
	72ž. nevie	77	57	86	64
II.ZŠ Senica s počtom žiakov 60	8ž. súhlasilo	20	2	25	1
	39ž. nesúhlasilo	34	49	16	49
	13ž. nevie	6	10	19	10
ZŠ Bernolákovo s počtom žiakov 47	12ž. súhlasilo	15	5	24	6
	25ž. nesúhlasilo	21	36	11	36
	10ž. nevie	11	6	12	5
ZŠ V Jame Trnava s počtom žiakov 116	40ž. súhlasilo	47	10	77	21
	46ž. nesúhlasilo	53	69	22	62
	30ž. nevie	16	37	17	33
ZŠ Spartakovská Trnava s počtom žiakov 104	14ž. súhlasilo	21	3	54	3
	62ž. nesúhlasilo	72	84	34	86
	28ž. nevie	11	17	17	15

Dimenzia Učiteľ

Škola	1. Vyučujúceho prírodopisu obdivujem	2. Vyučujúci prírodopisu nás motivuje k aktivite	3. Väčąinou na prírodopise pracujeme iba s učebnicou bez iných pomôcok	4. Náą učiteľ prírodopisu má veľa vedomostí o prírode	5. Náš učiteľ prírodopisu si nevšíma snahu žiakov s horším prospechom
III. ZŠ Senica s počtom žiakov 329	247ž. súhlasilo	208	167	127	235
	22ž. nesúhlasilo	38	58	58	34
	60ž. nevie	83	104	144	60
II.ZŠ Senica s počtom žiakov 60	46ž. súhlasilo	36	34	46	35
	7ž. nesúhlasilo	8	16	5	19
	7ž. nevie	16	10	9	6
ZŠ Bernolákovo s počtom žiakov 47	25ž. súhlasilo	23	17	23	24
	11ž. nesúhlasilo	12	12	11	11
	11ž. nevie	12	18	13	12
ZŠ V Jame Trnava s počtom žiakov 116	90ž. súhlasilo	95	68	83	98
	12ž. nesúhlasilo	8	33	10	4
	14ž. nevie	13	15	23	14
ZŠ Spartakovská Trnava s počtom žiakov 104	62ž. súhlasilo	50	56	35	55
	23ž. nesúhlasilo	26	29	21	23
	19ž. nevie	28	19	48	26

Dimenzia Pomôcky

Škola	1. Na každé laboratórne cvičenie nám učiteľ prinesie potrebné učebné pomôcky	2. Na prírodopise nepoužívame žiadne pomôcky	3. Učebnica prírodopisu je pri učení prírodopisu najlep‘ou pomôckou	4. Nepoznám žiadnu prírodopisnú encyklopédiu	5. Keď sa pripravujem na vyučovanie prírodopisu, vybavím si pomôcky použité na hodine prírodopisu
III. ZŠ Senica s počtom žiakov 329	138ž. súhlasilo	248	54	279	91
	99ž. nesúhlasilo	53	207	22	139
	92ž. nevie	28	68	28	99
II.ZŠ Senica s počtom žiakov 60	41ž. súhlasilo	47	18	40	14
	15ž. nesúhlasilo	7	31	11	31
	4ž. nevie	6	11	9	15
ZŠ Bernolákovo s počtom žiakov 47	32ž. súhlasilo	31	8	40	16
	9ž. nesúhlasilo	9	36	2	16
	6ž. nevie	7	3	5	15
ZŠ V Jame Trnava s počtom žiakov 116	109ž. súhlasilo	110	22	100	69
	5ž. nesúhlasilo	5	85	9	28
	2ž. nevie	1	9	7	19
ZŠ Spartakovská Trnava s počtom žiakov 104	85ž. súhlasilo	79	23	88	34
	14ž. nesúhlasilo	14	60	9	59
	5ž. nevie	11	21	7	11

Dimenzia Náročnosť

Škola	1. Prírodopis je náročná vyučovacia hodina	2. Dlho mi trvá, kým pochopím učivo z prírodopisu	3. Mám často problém porozumieť tomu, čo sme sa učili na prírodopise	4. Prírodopis je pre mňa jeden z najjednoduchších predmetov	5. Mám rád spôsob akým sa vyučuje tento predmet na našej škole
III. ZŠ Senica s počtom žiakov 329	47ž. súhlasilo	92	166	173	235
	245ž. nesúhlasilo	194	113	96	37
	37ž. nevie	43	50	60	57
II.ZŠ Senica s počtom žiakov 60	14ž. súhlasilo	28	24	25	44
	35ž. nesúhlasilo	29	26	27	9
	11ž. nevie	3	10	8	7
ZŠ Bernolákovo s počtom žiakov 47	5ž. súhlasilo	7	14	23	27
	41ž. nesúhlasilo	37	28	15	12
	1ž. nevie	3	5	9	8
ZŠ V Jame Trnava s počtom žiakov 116	10ž. súhlasilo	20	83	58	89
	89ž. nesúhlasilo	84	24	35	10
	17ž. nevie	12	9	23	17
ZŠ Spartakovská Trnava s počtom žiakov 104	16ž. súhlasilo	30	35	46	45
	65ž. nesúhlasilo	62	53	41	31
	23ž. nevie	12	16	17	28

V tabuľke Dimenzia záujem žiaci z piatich skúmaných škôl prejavili súhlas so štyrmi z piatich položiek. Nesúhlasili s položkou tri (Chcel by som mať hodiny prírodopisu častejąie). Na ZŠ Spartakovská v Trnave väčšina žiakov k položke jedna (Mám rád hodiny prírodopisu viac než ostatné) zaujala nerozhodný postoj.

V tabuľke Dimenzia význam žiaci prejavili súhlas takmer so všetkými položkami okrem položky jedna (K získavaniu nových vedomostí mi pomáhajú laboratórne cvičenia), ku ktorej zaujali postoj nesúhlasu žiaci z troch škôl. V položke štyri a päť žiaci zo ZŠ Bernolákovo odpovedali inak ako žiaci ostatných škôl, buď zaujali nesúhlasný alebo nerozhodný postoj.

V tabuľke Dimenzia kariéra všetci žiaci zaujali k položkám postoj nesúhlasu okrem položky štyri (Moje budúce povolanie nesúvisí s mojimi vedomosťami z prírodopisu), s ktorou súhlasia.

V tabuľke Dimenzia učiteľ prejavili takmer všetci žiaci pozitívny postoj – súhlas k položkám dotazníka. Negatívny postoj sa v tejto dimenzii nevyskytuje a nerozhodný postoj sa vyskytuje v menšom zastúpení.

V tabuľke Dimenzia pomôcky sa zhodli žiaci v pozitívnom postoji k trom položkám, v negatívnom postoji k tretej a čiastočne piatej položke (Učebnica prírodopisu je pri učení prírodopisu najlepšou učebnou pomôckou).

V tabuľke Dimenzia náročnosť sa v prvých dvoch položkách žiaci zhodli v nesúhlase, v poslednej položke v súhlase. K tretej a štvrtej položke majú odlišný postoj, pozitívny alebo negatívny.

PaedDr. Júlia Chudá

Pedagogická fakulta TU

julia.chuda@centrum.sk

Trnavská univerzita

Pedagogická fakulta

Katedra biológie

Priemyselná 4

P.O.Box 9

918 43 Trnava

Slovakia

www.truni.sk

PaedDr. Pavol Prokop, PhD.

Pedagogická fakulta TU

pavol.prokop@savba.sk

Trnavská univerzita

Pedagogická fakulta

Katedra biológie

Priemyselná 4

P.O.Box 9

918 43 Trnava

Slovakia

www.truni.sk

Ústav zoológie SAV

Dúbravská cesta 9

845 06 Bratislava