Životný štýl seniora 21. storočia
Abstrakt: Odborný príspevok sa venuje teoretickému rozpracovaniu problematiky aktívneho starnutia. V teoretickej časti príspevku autorka definuje pojmy starnutie, sénium a senior. V druhej časti príspevku sa zaoberá interpretáciou výsledkov výskumu zameraného na zisťovanie štruktúry a trávenia voľného času seniorov.
Klíčová slova: starnutie, sénium, senior, voľný čas.
Abstract: This article pays attention to the seniors' life style in the 21st century. In the theoretical part author defines terms aging, senior and senium. In the second part of the article she is paying attention to the results' interpretation of the research specialized in the detection of structure and spending the seniors’ free time.
Keywords: aging, senium, senior, free time.
Úvod
Ľudská spoločnosť prechádza vo viac-menej pravidelných časových intervaloch vývojovými prevratmi, resp. zmenami. Napriek významnosti predchádzajúcich zmien, akými boli napr. vznik industriálnej spoločnosti alebo následný nástup priemyselného veku, dovoľujeme si tvrdiť, že zmena, v ktorej sa ľudstvo nachádza na prelome 20. a 21. storočia, je kľúčová. Predstavuje kvalitatívny posun v životoch ľudí. Ide o vývojový pokrok spoločnosti do obdobia, v ktorom informácie predstavujú najdôležitejší artikel. V tieni týchto veľkých zmien zostávajú ďalšie, ktoré nemenej významne budú ovplyvňovať vývoj v spoločnosti. Medzi takéto možno rátať trend starnutia ľudstva.
Predlžujúci sa vek a rastúca miera zdravotnej starostlivosti spolu s vytrácaním sa manuálne namáhavých prác spôsobujú, že človeku po opustení sveta práce, ktorý predstavoval jeho ekonomicky aktívne obdobie života, zostáva často relatívne dlhé životné obdobie, ktoré môže prežiť aktívne. Z dôvodu poklesu pôrodnosti, predovšetkým v ekonomicky vyspelých krajinách, narastá počet osôb staršieho veku a prirodzene sa tejto skupine začína venovať zvýšená pozornosť. Skupina, ktorú títo ľudia tvoria, skrýva v sebe obrovský potenciál v smere ďalšieho vzdelávania, sebarealizácie vo voľnočasových aktivitách, aktívneho životného štýlu. Odborníci sa tomuto fenoménu venujú už niekoľko rokov, avšak v súčasnosti poznatky, v tomto smere nadobudnuté, začína registrovať aj laická verejnosť.
Spomínané dôvody predstavujú pohnútky, prečo sme sa rozhodli zaoberať problematikou aktívneho starnutia dnešných seniorov prostredníctvom predpokladaného odborného príspevku.
1. Starnutie obyvateľstva celosvetovo, starnutie človeka ako jednotlivca
Obyvateľstvo Zeme starne – varujú už po desaťročia štatistické úrady nielen európskych krajín. V praxi to znamená, že starnutie, ako také sa stalo najdôležitejším fenoménom demografického vývoja vo svete. Predstavuje nezvratný a zákonitý proces, ktorý sa začína už samotným príchodom človeka na svet. Ide o prirodzený proces so špecifickými zmenami vo všetkých troch zložkách ľudskej bytosti, a síce biologickej, psychickej a sociálnej (Bratská, 1993, s. 114).
Okrem uvedenej všeobecnej charakteristiky starnutia existujú mnohé iné. Autori terminologického a výkladového slovníka Výchova a vzdelávanie dospelých (2000, s. 421) rozumejú pod týmto pojmom deštrukčný proces, ktorý vzniká na základe poškodenia organizmu vonkajšími a vnútornými faktormi, ktoré pribúdajú s rastúcim vekom človeka. Rozlišujú jednotlivé čiastkové starnutia:
- biologické starnutie nastáva v dôsledku úpadku štruktúr a funkcií orgánov, zníženia adaptačných a regulačných funkcií, poklesu imunity, zníženia zmyslového vnímania a pod.;
- psychické starnutie sa prejavuje zmenou osobnostných čŕt, znížením poznávacích schopností, spomalením psychomotorického tempa, zhoršovaním pamäti, zníženou koncentráciou pozornosti, ale tiež zvýšením vytrvalosti, stálosťou v názoroch, múdrosťou, rozvahou a toleranciou;
- sociálne starnutie súvisí predovšetkým s adaptáciou na odchod do dôchodku, zmenou sociálneho postavenia, zmenou životného programu a akceptovania sociálnych dôsledkov zdravotných porúch.
Človek, ktorý procesom starnutia prechádza, sa v tomto období stáva citlivejším na pôsobenie jednotlivých vonkajších faktorov. Na to, aby túto etapu života zvládol, je potrebné sa na ňu vhodným spôsobom pripraviť, adaptovať.
P. Hartl a H. Hartlová, autori Psychologického slovníka (2000, s. 16), pod týmto pojmom rozumejú obecnú vlastnosť organizmov prispôsobiť sa podmienkam, v ktorých existujú. Ide o základnú vlastnosť živej hmoty, schopnosť organizmu alebo jeho jednotlivých orgánov prispôsobiť sa vonkajším, predtým neobvyklým podmienkam. Zahŕňa prispôsobovanie sa správania, vnímania, myslenia a postojov. Z psychologického aspektu potom hovoríme o prispôsobovaní zmyslových orgánov podnetom a reakcii na ne.
Starnutie, samozrejme, prebieha rozličným tempom u každého jednotlivca. Celosvetovo sa však starnutie populácie zaznamenáva nielen vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách. Prejavuje sa nárastom percentuálneho podielu staršieho obyvateľstva na celkovej populácii.
2. Sénium a senior – definovanie pojmov
Nezávisle na tom, či konkrétny jednotlivec zvládne vyššie popísaný adaptačný proces starnutia úspešne alebo menej úspešne, v závislosti od dosiahnutého veku sa dostáva na svojej životnej ceste do obdobia, ktoré nazývame sénium.
Keď zohľadňujeme etapizáciu ľudského života podľa pätnásťročných vývinových období, ku ktorej sa prikláňa aj Svetová zdravotnícka organizácia, môžeme sénium charakterizovať ako posledné obdobie života človeka, v ktorom sa nachádza po dosiahnutí 60 rokov veku života. Keďže ide o relatívne dlhé časové obdobie, môžeme ho ešte ďalej deliť do troch častí:
- starší vek sa používa na označenie počiatočnej staroby, je ohraničený vekom 60 až 74 rokov života človeka;
- staroba je pojmom, ktorý pomenúva obdobie vlastnej staroby, v tomto období sa človek nachádza, ak dosiahol vek v rozpätí 75 až 89 rokov;
- dlhovekosť dosahuje jednotlivec, ktorého vek presahuje 90 rokov života.
Na základe tohto delenia môžeme vidieť, že sénium predstavuje relatívne dlhý úsek v živote jednotlivca. Vo všeobecnosti si dovoľujeme tvrdiť, že vstup do sénia sa spája so vstupom ekonomicky aktívneho človeka do dôchodku. V podmienkach Slovenskej republiky sa najčastejšie stretávame s plným odchodom z ekonomickej, aktívnej profesijnej činnosti, častokrát aj nedobrovoľným odsunom jednotlivca z tejto sféry. R. Čornaničová (1998, s. 45) sa domnieva, že samotné slovo odchod evokuje isté ukončenie niečoho, čo už bolo a v človeku to skôr evokuje negatívne pocity straty. V súčasnosti prevláda tendencia používať slovné spojenie vstup do dôchodku. Tento krok považujeme za správny, pretože pre čerstvého dôchodcu môže znamenať prisľúbenie novej, plnohodnotnej životnej etapy.
V predchádzajúcom odseku sme uviedli v súvislosti so séniom ako životným obdobím človeka pojem senior. Podľa S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej, autorov Slovníka cudzích slov (2005, s. 585), ide o pomenovanie staršieho alebo najstaršieho člena spoločnosti alebo kolektívu. R. Čornaničová (1998, s. 26) sa domnieva, že tento pojem sa začal v edukačnej praxi uvádzať spontánne, ako významovo neutrálny termín. Ďalej uvádza, že v prospech jeho prijatia do edukačnej teórie hovoria viaceré dôvody:
- chýba iné emočne nezaťažené, všeobecné označenie človeka v celom vekovom období sénia,
- systémovo nadväzuje na pojem sénium ako označenie celého vekového obdobia staroby,
- priaznivo ho prijali a používajú tí, na ktorých sa vzťahuje, čiže účastníci seniorských edukačných a iných aktivít,
- je významovo priehľadný, ohybný a ľahko sa z neho dajú tvoriť odvodeniny.
3. Aktivizácia seniorov – trend 21. storočia
90.te roky 20.teho storočia predstavovali posun v chápaní postavenia seniora v spoločnosti, tvrdí R. Čornaničová (2001, s. 36) a uvádza základné princípy života starších ľudí v súčasnosti tak, ako ich odporúča Organizácia spojených národov (OSN):
- Nezávislosť
- Zúčastnenosť
- Starostlivosť
- Sebarealizácia
- Dôstojnosť
Starší potrebujú prístup k službám a k starostlivosti, možnosť pracovať alebo mať príjem, mať možnosť ovplyvniť tempo svojho vyčlenenia z pracovnej sily, prístup ku vzdelávaniu a zaškolovacím príležitostiam, bezpečné životné okolie a možnosť bývať doma čo najlepšie a najdlhšie.
Tento okruh princípov zahrňuje rozhodovanie, šírenie poznatkov, sociálnu činnosť, zakladanie hnutí a združení starších občanov.
Vzťahuje sa na problémy rodiny a starostlivosti spoločnosti, prístupu k zdravotníckym, sociálnym a právnym službám ako i k záležitostiam spojeným s ústavnou starostlivosťou.
Požaduje, aby seniori mali príležitosti pre plný rozvoj svojho potenciálu, prístup k vzdelávacím, kultúrnym, duchovným a rekreačným možnostiam spoločnosti.
Princípy dôstojnosti sa týkajú problémov vykorisťovania a fyzického alebo duševného zneužívania, slušného zaobchádzania a nehodnotenia podľa ekonomického statusu.
Samozrejme, bolo by jednostranné tvrdiť, že výlučne aktivizácia seniorov je tou správnou cestou úspešného starnutia a adaptácie na životný štýl dôchodcu. Existujú aj iné teórie, ktoré, naopak, zdôrazňujú a vyzdvihujú pasivitu v živote seniora. Takou je teória disengagementu, alebo teória neangažovanosti. Táto tvrdí, že strata a rozväzovanie sociálnych väzieb predstavuje prirodzený, potrebný a neodvratný proces, je prípravou na konečné rozlúčenie sa so životom, pričom staroba je tak súčasťou prirodzenej sociálnej premeny. Zároveň, ak sa od ľudí v starobe nevyžaduje aktivita a výkon, sú šťastnejší a spokojnejší (Tavel, 2009, s. 38-40). V našom výskume sa však opierame o inú teóriu, ktorú takisto uvádza P. Tavel (2009, s. 35-38), a síce o teóriu aktivity. Aktivita prináša výkon, ktorý plní nejakú funkciu pre spoločnosť, dôležitým sú preto aktívny život a tréning schopností, avšak zdôrazňuje sa aj adekvátny priestor na oddych a pohodu. Štastie a spokojnosť človeka v starobe závisí od toho, ako dokáže ovplyvniť dianie vo svojom okolí a ako môže byť užitočný pre druhých; aktivita týmto pádom spomaľuje starnutie. Optimálne starnúci človek sa aj napriek zmenám vo svojom živote snaží udržať čo najdlhšie aktivity z predchádzajúceho života a tie, ktoré musel opustiť, dokáže nahradiť inými.
4. Výskum Zisťovanie trávenia voľného času seniorov
Keďže samotná odborná literatúra nám hovorí o zmene postavenia seniora v našej spoločnosti v posledných desaťročiach, rozhodli sme sa pod odborným vedením doc. Rozálie Čornaničovej realizovať výskum s názvom Zisťovanie trávenia voľného času seniorov. Našim cieľom bolo primárne zistiť mieru aktivizácie slovenských seniorov. Pod pojmom cieľová skupina sme pre naše potreby rozumeli osoby staršie ako 55 rokov, ktoré už absolvovali odchod zo sveta práce, vstup do dôchodku, a teda poberajú starobný dôchodok. Oslovovali sme ich náhodne, pričom sme našu pozornosť nezamerali na návštevu klubov dôchodcov, pretože tu vzniká istý predpoklad zvýšenej miery aktivity našich respondentov. Celý výskum sme realizovali použitím metódy dotazníka, ktorého jednotlivé položky by sa dali pomyselne zhrnúť do jednotlivých tematických okruhov. V týchto sme si vytýčili hypotézy, a v rámci nich i čiastkové ciele výskumu:
- prvý tematický okruh predstavujú otázky týkajúce sa základných údajov o respondentovi; ide o pohlavie, vek, formu bývania a veľkosť sídla, v ktorom respondent žije;
- nasleduje časť, ktorú by sme mohli nazvať sociálny život a životný postoj seniorov - dôchodcov; tu sa nachádzajú predovšetkým otázky, ktorými sme sa snažili zistiť frekvenciu stretnutí dôchodcov s rovesníkmi;
- ďalší okruh otázok je primárne zameraný na trávenie voľného času a kluby dôchodcov; zaujímali sme sa o spôsob trávenia voľného času seniorov - dôchodcov, respondentom sme položili otázku, či vedia o existencii klubu dôchodcov v blízkosti svojho bydliska, resp. či ho navštevujú a ak áno, aké aktivity klubu uprednostňujú;
- nasledujúca časť obsahuje otázky týkajúce sa ekonomického zázemia seniorov - dôchodcov, s položkami venujúcimi sa profesii a nadobudnutému vzdelaniu respondentov.
Vyplňovanie dotazníka sme uskutočnili v decembri 2007 a januári 2008 na vzorke 100 respondentov. Interpretáciu výsledkov, ktoré sme prostredníctvom neho dosiahli, uvádzame nižšie.
Interpretácia výsledkov prieskumu
hypotéza 1 (Predpokladáme, že väčšina seniorov – dôchodcov sa s rovesníkmi stretáva minimálne raz do týždňa): Najväčšia časť našich respondentov (40%) sa stretáva so svojimi rovesníkmi denne, 33 % respondentov označilo možnosť stretávania sa raz do týždňa. Z uvedeného vyplýva, že nami vyslovená hypotéza sa potvrdila u 73 % respondentov, pričom najviac seniorov - dôchodcov sa s rovesníkmi stretáva v rámci susedských vzťahov (28%).
hypotéza 2 (Pri položke Ako najradšej trávite svoj voľný čas odhadujeme prevahu sledovania televízie, počúvania rozhlasu a čítania kníh): Tento predpoklad sa nám splnil, pri položke trávenie voľného času sledovanie televízie (17%), počúvanie rozhlasu (8%) a čítanie kníh (15%) spolu suverénne vedie. Avšak významné zastúpenie v tejto oblasti majú aj návštevy rodiny a priateľov (15%) a práca v záhrade (12%).
hypotéza 3 (Naším dotazníkom chceme zistiť predovšetkým mieru aktivizácie seniorov - dôchodcov a domnievame sa, že aspoň polovica respondentov navštevuje klub dôchodcov): Čo sa týka hypotézy číslo 3, ktorá sa týkala návštevy klubov dôchodcov, bol náš odhad nesprávny, pretože až 70% respondentov nenavštevuje kluby dôchodcov. Túto skutočnosť respondenti uviedli napriek tomu, že nadpolovičná väčšina z nich (53%) vie o existencii klubu v blízkosti vlastného bydliska.
hypotéza 4 (Čo sa týka aktivít, ktoré ponúkajú kluby dôchodcov, odhadujeme, že najviac sú navštevované besedy s lekárom): Tu sme sa domnievali, že návštevníci klubov dôchodcov najviac využívajú ponuku návštevy besied s lekárom. Napriek tomu, že pre túto položku sa rozhodlo 13% respondentov, väčší záujem je o poznávacie zájazdy (19%), besiedky pri príležitosti sviatkov, osláv a výročí (19%) a spoločné návštevy kultúrnych podujatí (16%).
hypotéza 5 (Pri položke Predstavte si, že klub dôchodcov pripravuje vzdelávaciu aktivitu, o akú problematiku by ste mali záujem? sa domnievame, že najväčší záujem seniori - dôchodcovia prejavia o otázky zdravia a životného štýlu): Pri tomto predpoklade sme sa nemýlili, keď sme sa domnievali, že najväčší záujem zo strany dôchodcov, čo sa nových aktivít klubov dôchodcov týka, by bol o otázky zdravia a životného štýlu (35%). Avšak v tesnom závese za ním nasledujú otázky sociálnej podpory a zlepšenia sociálnych podmienok (32%).
hypotéza 6 (S mierou aktivizácie, podľa nášho názoru, súvisí aj finančný obnos, ktorý sú seniori - dôchodcovia ochotní mesačne investovať do kultúry a voľnočasových aktivít. Rátame s priemernou sumou 200 Sk): V otázke ochoty investovania do kultúry a voľného času sme našich respondentov mierne podcenili, keď sme predpokladali, že suma, ktorú by mesačne do týchto aktivít investovali, je 200 Sk. V skutočnosti nám priemer na jedného respondenta vyšiel 460 Sk. (Výskum bol realizovaný v období pred prijatím Eura ako národnej meny na území Slovenskej republiky).
Uvedené výsledky výskumu sme po spracovaní ponúkli k nahliadnutiu administrátorom a pracovníkom klubov dôchodcov v Bratislavskom kraji. Títo našu iniciatívu prijali veľmi pozitívne, keďže sa otázkami spätnej väzby vo vzťahu k ponúkaným aktivitám klubov systematicky nezaoberajú. Podľa posledných informácií niektoré z klubov z poznatkami nášho výskumu naďalej pracujú, resp. časť dotazníka využívajú pre interné potreby.
5. Záver
Výskum nám potvrdil to, čo je uvádzané v odbornej literatúre, a síce, že súčasným trendom je aktívne prežívanie staroby. Táto skutočnosť rovnako vyplynula z naplnenia hypotéz jednotlivých tematických celkov dotazníka, ktoré sme uviedli vo štvrtej kapitole nášho príspevku. Ľudstvo starne. Touto vetou sme náš príspevok začínali. Napriek tomu, že ide o fakt, o ktorom by sme na prvý pohľad netvrdili, že je pozitívny, na základe preštudovanej odbornej literatúry a zrealizovaného terénneho výskumu môžeme konštatovať zmeny týkajúce sa života seniorov. Pre nás ako andragógov je najvýznamnejšou tá, že dnešní seniori sú ľudia aktívni, plánujúci si svoj ďalší rozvoj a osobnostný rast a ochotní sa ďalej vzdelávať.
Literatura
[1] BRATSKÁ, M. Niektoré aspekty psychologickej prípravy na starnutie. Obohacovanie života starších ľudí vzdelávacími aktivitami. 2. vyd. Bratislava : Národné osvetové centrum, 1993. ISBN 80-71-2119-66.
[2] ČORNANIČOVÁ, R. Edukácia seniorov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1998. ISBN 80-22-3120-61.
[3] ČORNANIČOVÁ, R. Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých. MACHALOVÁ, M. Obsahové okruhy v edukačných programoch prípravy na dôchodkové obdobie. Bratislava : Katedra andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2001. Str. 36-40. ISBN 80-96-8564-3-X.
[4] HARTL, P. - HARTLOVÁ, H. Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000. 774 str. ISBN 80-71-7830-3-X.
[5] HOTÁR, V. S. - PAŠKA, P. - PERHÁCS, J. Terminologický a výkladový slovník Výchova a vzdelávanie dospelých. Andragogika.. Bratislava : SPN, 2000. 547 str. ISBN 80-08-02814-9.
[6] ŠALING., S - ŠALINGOVÁ-IVANOVÁ, M. - MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov. Bratislava – Prešov : SAMO, 2005. 688 str. ISBN 80-89123-03-1.
[7] TAVEL, P. Psychologické problémy v starobe I.. Pusté Úľany: Schola Philosophica, 2009. 278 str. ISBN 978-80-969823-7-0.