Správa z konferencie: Kontexty filozofie výchovy v historickej a súčasnej perspektíve
V Smolenickom zámku sa v dňoch 28. – 29. 10. 2010 uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia s názvom Kontexty filozofie výchovy v historickej a súčasnej perspektíve. Toto vedecké podujatie zorganizovala Katedra pedagogických štúdií Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity pri príležitosti 375. výročia založenia starobylej Trnavskej univerzity. Spoluorganizátormi konferencie boli dve zahraničné inštitúcie: Towarzystwo Pedagogiki Filozoficznej so sídlom v Lodži (Poľsko) a Katedra občanské výchovy a filosofie Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe (Česká republika). Konferencia mala osobitý stredoeurópsky rozmer, čo svojimi hodnoteniami potvrdili aj účastníci zo širšieho európskeho priestoru (okrem Slovenska, Česka a Poľska aj prednášajúci z Írska, Talianska a Portugalska).
Konferencia sa uskutočnila v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0452/08 Filozoficko-antropologické východiská pedagogického myslenia v európskej tradícii a kultúre, ktorú realizuje tím vedcov z Pedagogickej fakulty TU. Jedným z hlavných výstupov tohto projektu je aj monografia Európske pedagogické myslenie. Od antiky po modernu. v editorstve B. Kudláčovej, ktorá vyšla začiatkom tohto roka vo vydavateľstve Typi Universitatis Tyrnaviensis/VEDA a je výsledkom práce deviatich autorov zo štyroch univerzitných pracovísk na Slovensku.
Významnosť tejto vedeckej udalosti potvrdzuje aj fakt, že išlo vôbec o prvú konferenciu z filozofie výchovy na Slovensku. Slovensko sa tak v našom regióne pridalo k Česku a Poľsku, kde má táto vedná disciplína svoju dôstojnú a plodnú tradíciu.
Vedeckými garantami konferencie boli prof. Sławomir Sztobryn z Lodžskej university (Poľsko), prof. Beata Kosová z UMB v Banskej Bystrici, prof. Raniero Regni z university LUMSA v Ríme (Taliansko), Dr. Pádraig Hogan z Írskej národnej university v Maynooth (Írsko), doc. Naděžda Pelcová z Karlovej university v Prahe (Česko) a doc. Blanka Kudláčová a doc. Andrej Rajský z domáceho pracoviska Trnavskej university. Na konferencii sa zúčastnili odborníci zo šiestich štátov a odznelo 12 plenárnych prednášok a 23 prednášok v sekciách. Rokovacími jazykmi bola slovenčina, čeština, poľština a angličtina. Účastníci mohli sledovať vystúpenia aj pomocou zborníka abstraktov, ktorý dostali pri prezentácii.
Konferenciu slávnostne otvorila prorektorka Trnavskej univerzity doc. Jana Bérešová a za organizátora vedúca projektu doc. Blanka Kudláčová. Prvý rokovací deň sa niesol v znamení plenárnych prednášok pozvaných hostí, ale aj domácich filozofov a pedagógov. Plenárne príspevky boli tematicky zaradené do 4 blokov. Prvý blok uviedla doc. Kudláčová historicko-filozofickou prednáškou Metamorfózy európskeho pedagogického myslenia, na ktorú nadviazal významný poľský pedagóg prof. Bogusław Śliwerski prehľadovou štúdiou Systematika súčasných smerov pedagogiky. Význam a postavenie filozofie v rozvrhu univerzitnej prípravy budúcich pedagógov zdôraznila prof. Beata Kosová vo vystúpení s názvom Filozofia výchovy ako východisko univerzitného štúdia vied o výchove. Druhý blok prednášok bol venovaný filozofickým aspektom výchovy. Otvorila ho známa česká filozofka výchovy doc. Naděžda Pelcová svojím zamyslením Výchova ako životný pohyb. Doc. Andrej Rajský sa podujal systematicky prezentovať Personalistické východiská pre teóriu kultivácie človeka. Dr. Jiří Pospíšil predniesol myšlienky o aktualizovanej pedagogickej teleológii v reflexii Ciele výchovy v pluralitnej spoločnosti. Popoludňajšie rokovania sa v treťom bloku venovali historickým skúmaniam pedagogického myslenia, najmä v kontexte národných tradícií. Historické podoby moci a ich vplyv na formovanie pedagogických systémov v Európe si všímal Dr. Pádraig Hogan v prednáške Historické dedičstvo poručníctva a jeho prejavy v edukačnej praxi v pohľade 21. storočia. Prof. Sławomir Sztobryn poslucháčom poskytol prehľad poľskej “filozofickej pedagogiky” v príspevku Filozofia výchovy v Poľsku v 20. storočí a portugalský kolega prof. Joaquim Pintassilgo vo svojom vystúpení Vytváranie profesionálnej etiky pre učiteľov – situácia v Portugalsku v päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch 20. storočia priblížil vývin pedeutologického úsilia v Portugalsku. Plenárne prednášky uzavrel blok príspevkov zameraných na interpretáciu postavenia hlavných edukačných agensov v súčasnom kultúrnom pozadí: učiteľstva, rodičovstva a médií. Vzťah učiteľ-žiak u Alberta Camusa osvetlil prof. Raniero Regni a zdôraznil potrebu osobného formovania (budúcich i súčasných) učiteľov. Prof. Mária Potočárová predstavila Vývoj výchovy v rodine v európskej tradícii pedagogického myslenia a prof. Slavomír Gálik sa zamyslel nad výchovným pôsobením médií vo svojej úvahe Filozofia výchovy v kontexte elektronických médií. Prednášky vyúsťovali do zanietených debát, ktoré sprevádzali účastníkov aj na neformálnych stretnutiach pri občerstvení, alebo na slávnostnej recepcii.
Druhý rokovací deň prebiehal vystúpeniami v dvoch paralelných sekciách. Sekcia s označením “Láska k múdrosti” – hybná sila edukácie sa odvíjala v tesnejšom spojení s filozofiou. Prezentujúci načierali do rozličných filozofických prúdov, v ktorých nachádzali zdroje rozličných foriem pedagogického myslenia. Badateľne silné bolo zastúpenie českej fenomenologickej “školy”, z ktorej vychádzali príspevky prof. Anny Hogenovej (Filozofia hľadania), Mgr. Zbyňka Zichu (Myslenie múdrosti vo výchove), Dr. Petra Rusnáka (K vybraným témam filozofie výchovy. Paideia a koncept prirodzeného sveta), MgA. Jany Kuklovej (Kyberpriestor ako priestor pre výchovu a vzdelávanie – filein, sofia, kybernao) a na ktorú sa odvolávala aj prednáška Dr. Miriam Prokešovej (Filozofia výchovy – múdrosť z lásky alebo láska k múdrosti?). Dr. Branislav Malík predniesol dôslednú analýzu kognitívnych cieľov školského vzdelávania (Ako dnes dešifrovať výzvu adresovanú škole “učiť žiakov myslieť”?). Dr. Martin Wasilewski predstavil historicko-pedagogickú sondu ku koreňom západnej vedy (Filozofia výchovy v klasickom Grécku – predmet a metodologické otázky). Vybrané filozoficko-pedagogické systémy vysvetlili Dr. Czeslaw Galek (Edukačné programy poľských pozitivistov v druhej polovici 19. storočia), Mgr. Eva Bačkorová (Bildung ako tvorenie a ako vzdelanie vo filozoficko-edukačnej koncepcii Romana Guardiniho) a Mgr. Marek Wiesenganger (Antropologické východiská edukability človeka v pedagogickej koncepcii J. J. Rousseaua).
Druhá sekcia mala názov Historické a súčasné rámce pedagogického myslenia. Prof. Maria João Mogarro sa usilovala systematizovať etické a deontologické hodnoty učenia, tak ako boli zadefinované v portugalskom školskom systéme (Etika a učiteľská etika v Portugalsku). Celostný pohľad na výchovu ako cestu poskytla Mgr. Markéta Dvořáková (Význam cesty). Dr. Jacek Bylica poukázal na filozofický rozmer resocializácie v globálnom kontexte planéty (Resocializácia vo filozofickom poňatí). Komplexnú a holistickú perspektívu intencionálneho rozvoja človeka predstavila Dr. Sabína Gáliková-Tolnaiová (Filozofia výchovy a jej súčasná synkriticko-holistická perspektíva) a Mgr. Ladislav Baranyai (Sedem komplexných princípov výchovy a vzdelávania pre budúcnosť). Štúdie o historických formách pedagogického myslenia prezentovali Dr. Lucia Bokorová (Výchovou ku kultivácii osobnosti - niekoľko inšpirácií z učenia Konfucia), Mgr. Jana Gašparovičová (Vplyv reformácie na pedagogickú činnosť Leonarda Stöckela), Dr. Ján Kaliský (O výchove a skepse z pohľadu “Sokrata z Francúzska” a “Filozofa spriahnutého s diablom”), Dr. Jana Štulrajterová (Filozofia výchovy v procese formovania modernej slovenskej školy v 19. storočí).
Mnohí účastníci konferencie s potešením skonštatovali vzájomné prieniky a prekryvy spoločných tém a motívov ideí, s ktorými prišli ako s pálčivými a naliehavými. Z rôznych končín Európy zazneli podobne vyjadrené námety myslenia, ako „nitky, zbiehajúce sa do jedného uzla“. Mohli sme uzavrieť, že v nás evidentne rezonujú spoločné potreby a výzvy na pomedzí filozofie a pedagogiky. Pred ukončením konferencie účastníci spoločne sformulovali závery konferencie - ponímané skôr ako otvorené stimuly -, ktoré zhrnuli do štyroch ideových okruhov.
Z konferencie bude publikovaný recenzovaný zborník príspevkov. Dúfame, že toto vydarené a v slovenskej pedagogickej obci tematicky ojedinelé vedecké podujatie bude mať pokračovanie v ďalšej systematickej práci a že jej plody sa preukážu aj v reflexii a praxi nášho pedagogického úsilia.